Svet drakov: Dračia dcéra

7. kapitola

SAPPHIRE

Keď bol Eldrax už ďaleko odo mňa, zoskočila som zo stromu na zem a dala si na hlavu kapucňu. Stále som sa mračila a dúfala, že to všetko dobre dopadne.

„Sapphire!" skričal zrazu niekto a ja som inštinktívne vytiahla spoza opaska dva meče a namierila ich na osobu, ktorá sa pri mne zjavila.

„Claire!" skríkla som nahnevane a meče okamžite stiahla, pretože sa na mňa vyplašene pozerala. „Čo to sakra robíš?" hnevala som sa a počkala kým popadne dych.

„Mrzí ma to, no cestou som videla Eldraxa," povedala a ja som si zatiaľ meče vložila späť odkiaľ som ich aj vzala.

„Viem, pred pár minútami tu bol," povedala som a pozrela na ňu. Mračila sa, no aj tak som jej na tvári videla strach. „Čo tu však robíš? Myslela som si, že si odišla do hlavného mesta," povedala som a ona ma hneď chytila za ramená a žiadostivo mi pozrela do očí.

„Asi deň odtiaľto som bola v jednej krčme a zháňala informácie. A vypočula som si rozhovor dvoch mužov," povedala a pustila ma. „Jeden muž hovoril, že Eldrax niečo ponúka tým čarodejniciam a kvôli tomu za ním chodia. Že má niečo, za čo sú ochotné položil aj život."

„A to je čo?" mračila som sa.

„Netuším, nepovedal to, no vysvetľuje to, prečo k nemu všetci idú. Má niečo, čo je pre nich dôležité," povedala a ja som sa pred ňou začala prechádzať.

„Tak treba zistiť čo to je. A odkiaľ to Eldrax vôbec má. Aj mne ponúkal hocičo len aby som s ním bojovala. Niečo mi však hovorí, že to zle dopadne."

„A taktiež som zistila, že ťa jeden muž hľadá," povedala a ja som po nej šibla pohľadom. „To on sa s ním napil a chcel z neho niečo dostať. Povedal, že sa o teba zaujíma a chce o tebe niečo zistiť, no mne sa nezdá, že to bude len taká náhoda."

„A čo si myslíš? Kto to môže byť?" spýtala som sa a obzrela. Claire už chcela niečo povedať, no zrazu som ju schmatla za pás a priklincovala ku kmeňu stromu. Okamžite zmĺkla a spolu so mnou sa pozrela na dvoch mužov, ktorí práve okolo nás prechádzali.

„To je on," pošepkala Claire a ukázala na jedného z nich. „To on sa na teba pýtal," povedala a ja som si ho poriadne prezrela. Mal na sebe dlhý hnedý kabát a pod ním na opasku meč. Rukou držal uzdu svojho koňa, na ktorom mal pripevnené ďalšie zbrane. Pozrela som sa na jeho spoločníka a usmiala sa.

„To sú rytieri, Claire," pošepkala som jej a keď som videla jej šokovaný pohľad, začala som liezť po kmeni hore. Keď som sa dostala do bezpečnej výšky, naklonila som sa cez konár a pozrela sa zhora na nich.

„Kto bez pozvania vojde na moje územie, nie vždy z neho aj vyjde," povedala som a obaja sa zastavili. Jeden z nich sa hneď začal obzerať, no ten, ktorého mi ukázala Claire, zostal nehybne stáť.

„Uznávame, no od koho sme si mali pýtať povolenie?" spýtal sa a ja som sa zamračila.

„Od nikoho. Tieto hranice sú zakázané pre každého, aj pre kráľových rytierov," povedala som a oni si vymenili medzi sebou pohľady.

„Vieš, kto sme," povedal a ja som sa usmiala.

„Samozrejme, že to viem. A keďže vás dvoch tu vidím prvýkrát, znamená to, že ste aj prišli prvýkrát," povedala som a vtom doširoka otvorila oči. Pochopila som, kto vlastne sú a hneď na to som sa usmiala. „Žeby mocný kráľ Thylion predsa len potreboval moju pomoc?"

„Vyslal nás vo svojom mene," povedal a ja som sa posadila na konári lepšie, aby som tak našla rovnováhu.

„A prečo si myslí, že moja odpoveď bude iná, ako ktorú som dala Eldraxovi, len pred malou chvíľkou," povedala som a obaja sa začali hneď obzerať a vymieňali si pritom medzi sebou znepokojené pohľady. „Kľud, rytieri, je už dávno preč."