Svet drakov: Dračia dcéra

29. kapitola

SAPPHIRE

Zobudila som sa skoro ráno. Začínalo mi byť teplo a cítila som aj výpary z močiarov, ktoré sa tiež prebúdzali k životu. Myslím, že to bolo prvý aj posledný raz, čo som kedy spala v močiaroch.

Pozrela som sa vedľa seba a videla usmiateho Willa ako sa na mňa pozerá. Stále na sebe nemal košeľu, ktorú som mu v noci dala dole a mohla sa tak kochať jeho dokonalým telom. Uvedomila som si však, že ani ja na sebe nič nemám a hneď očervenela.

„Ale no tak," zakvílil, keď som sa od neho hneď odtiahla a začala sa obliekať. „To je najkrajšie ráno a ty mi ho takto kazíš," povedal a ja som sa zasmiala.

„Musíme si pohnúť, pretože sa do údolia nikdy nedostaneme," povedala som, zatiaľ čo som sa obliekala. Will ma však zozadu objal a začal bozkávať na krku.

„Preto si treba užiť, kým sa len dá," pošepkal a ja som sa usmiala, no neodtrhla som sa od neho. Ďalej som sa obliekala a aj keď to bolo strašne ťažké, nakoniec som to zvládla a obrátila sa k nemu. Chytila som mu tvár do dlaní a nežne ho pobozkala.

„Musíme ísť," pošepkala som a on s úsmevom prikývol.

Vedela som, že je istá šanca, že sa možno nevrátim z Údolia čierneho jastraba, no nemohla som svoje záujmy uprednostniť pred tie dôležitejšie. Ľudia v mojej krajine zomreli, hoci som ich mala chrániť. Je mojou povinnosťou všetkých mŕtvych pomstiť a navrátiť im ako taký pocit bezpečia. Síce im nikdy nebudem schopná vrátiť ich milovaných, môžem zničiť tých, ktorí za to môžu.

„Tí tvoji ľudia v krajine, oni ťa poznajú?" spýtal sa ma Will a ja som s povzdychom pokrútila hlavou.

„Nie, nikdy ma nevideli, no vedeli, že tam naozaj som. Jediní, komu som sa ukázala, bola rodina Claire. Jej otec je niečo ako starosta dediny, takže všetko vedel. Vymieňali sme si informácie, takže to bola dobrá stratégia."

„A Claire chodila často von z krajiny?"

„Áno, aby zháňala informácie," zasmiala som sa. „Spočiatku som nevedela, že to robí a zúrila som, keď som sa to dozvedela, no zvládli sme to. Nakoniec nám to vo veľa prípadoch aj pomohlo," pozrela som sa na neho. „Ona ma prišla pred vami varovať, aj keď vlastne nemusela."

„To je fakt," zasmial sa a isto si spomenul na naše prvé stretnutie, ktoré nedopadlo práve najlepšie. „Nevedel som, že si bola takto spojená s dedinčanmi. Predpokladal som, že o tebe nemajú ani tušenia."

„Musela som byť, ale spočiatku by ani neverili. Musela som si ich dôveru získať. Preto mi aj teraz veria, že ich všetkých pomstím," povedala som a on sa na mňa zahľadel.

„Vtedy v hrade si spomenula meno. Kai, kto je to?" spýtal sa a ja som sa na neho pozrela. Zaujímal sa o to, no ja som si nebola istá, či o ňom chcem hovoriť.

„Kai bol mladší brat Claire," povedala som nakoniec a on na mňa vytreštil oči. „Keď nás Eldrax napadol, zabili ho a tým mi vyhlásil vojnu. Ľudia ma nemuseli ani prosiť, aby som ich pomstila."

„Claire však nikdy neplakala," poznamenal a ja som sa usmiala. „Teda, ja som ju nevidel plakať."

„Neplakala, pretože vie, že na to nie je vhodná doba," povedala som a pozrela na neho. „Keď toto všetko skončí a bude vedieť, že je naozaj koniec, bude plakať," Will len prikývol a vzdychol si.

Pravdou bolo, že som tak reagovala aj ja. Kai mi bol veľmi blízky a jeho smrť mňa samú veľmi zasiahla. No ani za neho a ani za nikoho iného som nevyronila jedinú slzu, pretože som vedela, že na to nie je vhodný čas. Budem za nimi trúchliť, budem ich smrť oplakávať, no až keď splním, čo som sľúbila pred mnohými rokmi. Že ich smrť pomstím.