Svet drakov: Dračia dcéra

9. kapitola

WILL

Celú cestu sme boli ticho. Len sme sedeli na koňoch a neprehovorili vôbec nič. Claire už neprotestovala, pretože vedela, že nám neujde. Zmierila sa so svojím osudom a aj keď som s ním nebol zmierený sám, aj tak som ju viedol po hlavnej ceste až na úplný koniec. Až do hradu.

„Ešte nikdy predtým si hrad nevidela?" spýtal sa jej Adar počas cesty a ja som jej pozrel do očí. Boli užasnuté a s otvorenými ústami mala hlavu zaklonenú, aby tak hrad dokázala vidieť.

„Nie," povedala a pokrútila hlavou. „Nikdy som v tomto meste nebola."

„Nezháňala si informácie aj tu?" spýtal som sa a ona sa usmiala.

„Nemohla som sem ísť," priznala sa. „Keby sa niekto niečo pýtal v hlavnom meste, hneď by ste si to všimli a nenechali to len tak."

„To je pravda," súhlasil Adar a ja som sa zasmial.

Pred nami som už videl hlavnú bránu. Na vrchu hradieb som videl strážcov a keď sa mi pozreli od očí, pokynuli, aby sa tak brána otvorila. Bez ďalšieho slova sme vošli na nádvorie a ja som doslova vytreštil oči na to, čo som tam uvidel.

Pred nami, celé nádvorie, bolo plné rytierov. Nikdy predtým som nevidel všetkých rytierov pohromade a keď som ich uvidel teraz, bol som prešťastný, že patrím medzi nich. Pozrel som sa aj na Adara a ten sa rovnako užasnuto pozeral na každého rytiera, ktorý stál okolo nás. Stáli v celej zbroji a ja som sa chcel postaviť k nim.

Keď sme prišli až k hlavnému vchodu, kočiš nám vzal naše kone a išiel s nimi do stajne. Ja som chytil Claire za rameno a spolu sme vyšli po schodoch až na samý vrch.

„Kam ideme?" spýtala sa a ja som sa na ňu pozrel.

„Za kráľom," povedal som jej a pred nami sa otvorili veľké dvojité dvere. Hneď zdvihla hlavu a s úžasom sa na všetko pozerala. Musel som sa tomu usmiať, pretože sa mi páčilo čo to s ňou robí.

Na chodbách boli samí šľachtici a ja som premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo. Aj tak sme však kráčali až do trónnej sály. Dvere sa pred nami s veľkým rachotom otvorili a následne na to sme stáli v obrovskej sále, v ktorej sa dosť často konajú plesy, bály a iné slávnosti. Skoro nikto v miestnosti nebol, až na pár ľudí, ktorí stáli pri trónoch, na ktorých sedel náš kráľ.

Keď sa dvere zatvorili, jeho pohľad okamžite smeroval k dverám. Ako náhle nás uvidel, hneď sa postavil a všetci sa tak obzreli. To sme už kráčali smerom k nim a aj kvôli tomu sa mi srdce rozbúšilo ako nikdy predtým. Zacítil som strach a nevedel som, ako sa ho zbaviť. Čím viac sme sa blížili, tým viac som videl v kráľových očiach nádej. Nemal som to srdce mu povedať, že som všetko pokazil a ešte na vrch nechtiac aj vyhlásil vojnu.

Pár krokov od trónu sme obaja klesli na kolená a ja som stiahol Claire so mnou, i keď o to vôbec nestála.

„Will, Adar, už som vás čakal," povedal kráľ a my sme sa postavili. Vymenil som si pohľady s Adarom a hneď na to sme sa na nich znova pozreli. Stál tam kráľ, jeho radca Charles, veliteľ rytierov Walter, môj veliteľ Adamaris a ešte traja kráľovi radcovia. Všetci sa pozerali na nás a podľa ich pohľadov som veril, že chcú len dobré správy.

„Kto to je?" spýtal sa veliteľ Adamaris a Claire sa zamračila.

„To je Claire. Je z Dračích hôr," povedal som a kráľ sa zamračil. Pristúpil k nám a prezrel si ju.

„Ale nie je to dračia dcéra," povedal a všimol si, že má ruky zviazané za chrbtom. „Prečo je tu?!" spýtal sa a cítil som v jeho hlase hnev.