Svet drakov: Dračia dcéra

11. kapitola

WILL

Zostal som stáť a sledoval veľkého červeného draka ako odlieta aj s dračou dcérou preč z kráľovstva. Nikdy predtým som si draka ani nepredstavoval, no keď som uvidel to obrovské a hrozivé zviera, prekonalo to tak všetky moje predstavy. No viac prekvapený som bol z nej. Hlavu som sklonil a pozrel sa na čierny kabát, ktorý po nej zostal. Nikdy predtým by som si bol nemyslel, že ona bude práve tá, o ktorej všetci tak hovoria.

„Čo bude teraz?" spýtal sa Walter a ja som sa na nich pozrel. Kráľ Thylion stál ako obarený na svojom mieste a taktiež sledoval miznúceho draka v oblakoch. Walter vedľa neho stál s vytiahnutým mečom, akoby ho ešte mal niekto napadnúť. Očami som pozrel aj na Adamarisa a ten zostal stáť na svojom mieste ako aj predtým. Bol stále v šoku z tej rýchlosti, akou mu dračia dcéra priložila meč ku krku. Ja som z toho bol v šoku tiež.

„Neviem," povedal kráľ s povzdychom a smutne sa na neho pozrel. „Už viac nemôžeme nič urobiť, Walter."

„A nie je dobre, že ho zabije sama?" spýtal sa radca Charles. „Ak ho zabije, už viac sa nemusíme o nič starať. Ušetrí nám všetku prácu," povedal a niečo na tom bolo. Ak ho zabije, už viac nikomu neublíži, tak nie je dôvod sa preto strachovať.

„Vaše veličenstvo!" skričal nejaký šľachtic a všetci sme sa na neho pozreli. „Práve som dostal správu, že vojská napadli ďalšiu dedinu neďaleko odtiaľto."

„Kto ich napadol?" spýtal sa Walter hneď.

„Hovorili o čarodejniciach, čiernych rytieroch, no počul som aj o nejakých troloch," povedal zamračene a ja som sa v momente pozrel na Adara.

„Do riti, to je zlé," povedal mi a ja som prikývol. Obaja sme sa pozreli na kráľa a ten mal v očiach len smútok. Ak sa k Eldraxovi pridali aj trolovia, bude takmer nemožné ho poraziť. Walter sa ujal vedenia a okamžite rozdával rytierom rozkazy a tým aj mne a Adarovi.

Všetci šľachtici sa rozbehli do hradu a s nimi aj kráľ, no nie tak nadšene. Akoby mu opadol všetok život a správa, že nás znova napadli veľmi nepomohla. Bolo mi ho ľúto a nedokázal som si ani len predstaviť, čo sa s ním môže teraz diať. Chcel som mu pomôcť, no nevedel som ako.

„Veliteľ!" zvolal ďalší rytier, ktorý k nám pribehol.

„Čo zas!" skričal Walter a rytier trochu odstúpil.

„Dostali sme správu, že napadli jednu dedinu," povedal a Walter mávol rukou.

„Áno, vieme o tom. Prečo si myslíš, že tu kričím rozkazy?!" povedal urazene, no rytier sa nezdal byť zlomený.

„Nie o tej dedine, pane. O inej!" zvolal a všetci sme sa na neho pozreli. „Napadli nás z východu aj zo severu. Lenže títo bojovníci nepatria k Eldraxovi."

„Čože?" skričal Walter a ja som na nich vytreštil oči. „Kto nás potom napáda?!" spýtal sa, no rytier pomykal plecami. Nevedel si odpovedať a ja som tomu nerozumel.

„Dva útoky naraz, no každý od niekoho iného?" spýtal sa Adar a ja som na neho pozrel. „To určite nie je náhoda."

„To nie je," povedal Walter a pozrel na nás. „Vy dvaja, zoberte si rytierov a choďte k tej dedine na sever. My sa postaráme o východ," zavelil a obaja sme prikývli. Rozbehli sme sa s desiatkami rytierov do stajne a odtiaľ ako blesky vyrazili cez hlavnú bránu. V mysli som hľadal dôvod týchto útokov, no na nič som nemohol prísť. Bol som však taký nahnevaný, že keď niekoho zabijem, hneď sa mi uľaví.

SAPPHIRE

Stála som na veľkom kopci a odtiaľ sa pozerala do diaľky. Dokázala som vidieť Dračie hory, no videla som len ich vrcholy. Pred nami bola veľká krajina a ja som zatúžila sa vrátiť, no nemohla som. Sledovala som Claire, ktorá stála na samom kraji kopca predo mnou, no tentoraz sa výšok vôbec nebála. Sledovala som jej chrbát už hodnú chvíľu a nedokázala jej nijako pomôcť.