SAPPHIRE
Ani som nevedela čo sa stalo. Odrazu som len stála pred ním pri stene a pozerala mu do očí. Do jeho očí, ktoré sa na mňa žiarivo pozerali. Srdce mi búšilo až priveľmi rýchlo a nepáčilo sa mi. No omnoho viac sa mi nepáčilo, keď ma od prekvapenia pustil a trochu odo mňa odstúpil.
„Dračia dcéra," ozvalo sa vedľa nás a obaja sme sa obrátili. Práve vošiel kráľ so svojimi dvoma poradcami. Hneď som nasadila vážny pohľad na tvári a vedela, čo ma čaká.
„Vráť sa po Claire a Adara," povedala som mu a pozrela na neho. „Príďte do trónneho sálu," povedala som a on prikývol. Vzala som si svoje zbrane a nasledovala kráľa, ktorý sa na tvári mračil rovnako ako aj ja.
„Prečo prídu aj oni?" spýtal sa ma počas cesty a ja som sa usmiala.
„Pretože pôjdu do bitky tiež," povedala som a vyslúžila si prekvapené pohľady jeho radcov. Kráčali sme po chodbe a všimla som si, že sa stráže na chodbách znásobili. Poobzerala som sa okolo seba a taktiež zistila, že všetko je viac zabezpečené. To mohlo znamenať len jedno.
Vošli sme do trónneho sálu a tam na nás čakalo omnoho viac elfov. Keď sme sa tu včera objavili, človek by povedal, že je to sála pre menej ako päť ľudí. No keď som videla viac ako tucet elfov, zistila som, že toto nebude ani zďaleka normálny rozhovor.
Elfovia sa na mňa pozerali so záujmom a niektorí s obdivom v očiach. Zostala som stáť v strede miestnosti a počkala kým si kráľ sadol na svoj trón. Ziad stál neďaleko neho a jeho pohľad smeroval len na mňa odkedy sme vošli.
Obzrela som sa za seba a uvidela Claire s rytiermi. Hneď sa vedľa mňa spýtavo pozrela, no ja som pokrútila hlavou a pozrela na kráľa: „Napadli vás," povedala som nahlas a vrava v miestnosti utíchla.
Kráľov pohľad smeroval na mňa a s povzdychom prikývol. „V noci napadli malú dedinku neďaleko močiarov. Úplne ju vyhladili."
„To je odpoveď na vašu návštevu," zagánil po mne elf po jeho boku. Nirel, ktorému sa moja návšteva nepáčila ani naposledy. Poslal na mňa svojich vycvičených vražedných elfov s cieľom ma zabiť. Vtedy ešte netušil, čo naozaj dokážem. „Útočili celú noc a je to pre nás výstraha. Budú útočiť, dokým ste tu vy," povedal vražedne a ja som sa zasmiala. Kráľ sa na mňa prekvapene pozrel a ja som sa smiala ďalej.
„Tak fajn. Môžeme ísť," povedala som so smiechom a otočila sa na odchod.
„Nie, stoj!" skričal Ziad a pribehol ku mne. Ja som sa však otočila s vraždiacim pohľadom na tvári. Nirel sa ku mne tiež vražedne pohol a Ziad ku nám obom vystrel svoje ruky. „Bez nej to nikdy nezvládneme!" povedal Ziad a Nirel sa nazúril ešte viac.
„Nepotrebujeme pomoc dračej dcéry!" skričal a niektorí elfovia si medzi sebou začali šepkať. Zagánila som na nich. „Sme elfovia! Toto je naša zem a ja nedovolím, aby si ho podmanila!" povedal a ja som sa usmiala.
„O vašu zem nemám záujem," precedila som pomedzi zuby. „Nezabudni, že mi pomoc dlhujete," povedala som a Nirel sa zasmial. Ziad sa na mňa hneď s vytreštenými očami pozrel a vtom som počula náraz.
Nirel ku mne vystrel svoj ohromný meč a ja som ho vo vzduchu zablokovala rukami. Claire pri mne od šoku spadla na zem a Will za mnou chcel vytasiť meč. V miestnosti nastalo ticho a jediné čo bolo počuť, bol prerývaný dych Nirela, ktorý sa na mňa zvrchu pozeral. Obdarila som ho vražedným pohľadom, no jeho meč nepustila.
„Páni," zašepkal s úžasom Ziad, ktorý stál vedľa nás. Kľačala som na jednom kolene a druhou nohou udržiavala rovnováhu. Vystretými rukami a dlaňami som držala Nirelov meč, ktorý bol známy mnohými vraždami. Či už za kráľa alebo za elfskú zem.
YOU ARE READING
Svet drakov: Dračia dcéra
FantasyBola raz jedna krajina, v ktorej vládol mocný kráľ a po boku mal dvoch dobrých a statočných synov, ktorí bojovali proti nepriateľom bok po boku. Bratia si medzi sebou dobre rozumeli, no zmenilo sa to v deň, keď mocný kráľ zomieral a kráľovstvo preda...