Cigarettes

•~•10•~•

Nahnevaná som bola aj v práci. Fučala som od zlosti a podlahu umyla trikrát po sebe, aby som uľudnila búrlivé myšlienky. Čo ma vedelo vytočiť do nepríčetnosti bolo, že sa do mňa niekto staral a to sa stávalo dosť často. James sa vždy rád staral do môjho súkromného života a mohla som si za to sama! Vždy som mu hovorila všetko, vedel aj o mojich problémoch dievčaťa a zdieľal somnou aj moju prvú menštruáciu. S týmito háklivými situáciami by som sa mala zdôverovať s kamarátkou, ale ja žiadnu nemám. Nikdy som si nerozumela s dievčatami, vždy mi viac padli chlapci a potom to dopadlo tak, že si na moju vagínu začal robiť nárok. A o mojej mame sa ani nevyjadrujem.
Hnev odchádzal a ja som mu s vďačnosťou mávala. Uvedomovala som si, že obaja sú moje jediné šťastie a oboch z celého srdca ľúbim.

„Zlato?"ozvalo sa po celom obchode. Práve som zamyslene kľačala nad handrou ako Popoluška a James ma akurát vyrušil zo zamyslenia. Postavila som sa, aby ma videl, ale nič som nepovedala. Držala som si vážnu tvár.

„Ahoj,"nadšene ma pozdravil a jeho kroky boli čoraz bližšie. „Ešte stále sa hneváš?"

Neodpovedala som. Premiestnila som sa za pult a mokrou handrou ho po štvrtýkrát utrela. James sa naklonil ponad pult a skenoval moju neutrálnu tvár svojími guľatými, hnedými očami. Ja som sa na ňho ani nepozrela, aj keď ma zvedavosť premáhala.

„Hm,"cítila som v kostiach jeho prižmúrený pohľad zatiaľ čo ja som sa zamestnávala utieraním dávno vylešteného a čistého pulta.

„Chceš vedieť, ako bolo u doktora? Poviem ti. Prišli sme tam a ten ujo gynekológ ma nazval oteckom,"zvonivo sa zasmial, ale keď videl, že to na mňa nezaberá vzrušujúcim hlasom pokračoval. „Boli sme u ňho v ordinácií a najprv sa s tvojou mamou iba zhováral a radil jej o tom, čo jesť a čomu sa vyhýbať a potom to prišlo! Ľahla si na čarovné kresielko, ujo gynekológ jej namastil čudným gélom bruško a potom ju čudnou vecou začal skenovať. Keď som sa pozrel na obrazovku, kde sa objavila malá príšerka, skoro som odpadol a keby mi tvoja mama nedržala ruku, asi by som bol ešte v nemocnici. Najprv som nevedel nič rozoznať a obrazovka vydávala čudný zvuk, znelo to ako bubón ale taký drambľavý bubón a potom nám ten ujo gynekológ začal opisovať orgány tvojho súrodenca a videli sme aj srdce, oči, hlavu, pidi zadoček, to bolo fakt úchvatné, a napokon ten zvuk bol tlkot srdca.
Bol to neopísateľný zážitok a dožičil by som ho aj tebe. Je to nádherné, ale to by si musela zažiť sama."
Tvárila som sa, že ma nezaujíma, čo vraví, ale každá moja bunka a najviac uši ho napäto počúvali.

„Ale no ták, Annalívia, nehnevaj sa už!" Odrazu som ho stratila z dohľadu a po chvíľke ma jeho silné paže uväznili v príjemnej klietke. Vzpierala som sa a snažila sa otočil a odstrčiť ho od seba, lenže obaja sme dobre vedeli, že to nechcem. Napokon som nechala nech ma objíma, aj tak som nemala šancu bojovať proti jeho vypracovaným rukám. „Veď vieš, že sme to tak nemysleli. Tvoja mama ťa veľmi ľúbi a vie, že si veľmi rozumná, ale chce ťa dohnať k tínedžerskému životu, aký sa na tvoj vek patrí."
Trošku som sa musela zamračiť, pretože som nevedela, čo to ten tínedžerský život znamená a čo ho vlastne napĺňa.

„Čo tým myslíš?"opýtala som sa a nachvíľku sa vymámila z jeho zovretia, aby som sa mu pozrela do jeho anjelskej tváre.

„No veď vieš,"prekrútil očami, ale ja som stále nevedela, čo tým myslel. Napokon si povzdýchol a rozhovoril sa: „Vždy si zodpovedná a zatiaľ si nič nevyviedla. Tínedžeri to robia. Stále dokola robia svojim rodičom problémy, odvrávajú a veľa svojho času trávia bavením sa."

„Bola som na párty, s tebou a spadla som do bazéna, nie je to dosť nezodpovedné?"

„Nie, pretože ťa tam ten magor hodil."