Cigarettes

•~•36•~•

Vôbec som si neuvedomovala, že niekde v dome je človek, ktorý z duše Aarona neznáša a najradšej by bol, keby ani nebol. A môžno by som si aj spomenula, ak by som nezazrela lesklú tekutinu stekať Aaronovi po pleci. 

,,Si zranený," vykríkla som a schmatla ho za druhú ruku. 

,,Je to len škrabanec," pokojne odvrkol. 

,,Aspoň ti to vyčistím," nedala som sa. 

,,Dokážem to aj sám," chladne zatiahol. 

,,Aaron, o nič nejde, jasné? Len ti chcem pomôcť. To kamaráti robia." Zdalo sa, že premýšľa a napokon pokrútil hlavou. Rozhodla som sa, že ho k tomu donútim, inak by odišiel a to nechcem. Chytila som ho za zranenú ruku a on bolestivo vykríkol. 

,,Chceš ma zabiť? Si normálna?" kričal v bolesti. Dotiahla som ho do kúpeľne a on si sadol na starú práčku. Vlastne vôbec nefungovala, ale mama ju nechcela vyhodiť, tak sme ju preniesli do mojej kúpelne, čo bol aj dobrý nápad, kedže nebyť jej Aaron by si musel sadnúť na dlážku alebo na sprchový kút alebo na kôš na prádlo, ktorý by sa pod jeho váhou určite rozlámal. 

Pomohla som mu zovliecť mikinu, pričom bolestivo kňučal, potom nepriestrelnú vestu a k tričku som sa nedostala, pretože sa bránil. Zržal si lem svojho trička a nechcel mi dovoliť pomôcť mu. 

,,Neboj, zvládneš to, " jemne som sa usmiala. Aaron nahnevane dýchal nosom, pery mal pevne zovreté a pritom škrípal zubami, oči upieral do zeme a pevne držal svoj lem trička. 

,,Nebolo..." začal chrapľavým hlasom, preglgol a začal znova. ,,Nebolo by lepšie, keby si to tričko roztrhla na tom mieste." 

Zarážala ma jedna vec. Aaron vyzeral byť ako ten typ chlapca, ktorý by sa najradšej vyzliekal pri každej možnej príležitosti, aby sa pochválil svojim sexy telom, no zrejme som sa mýlila. Aaron sa hanbil. 

,,Aaron, ty..." nevedela som ako začať. Ako ho mám JA presvedčiť, aby sa nehanbil. ,,Nemusíš sa predomnou, ved vieš, hanbiť alebo niečo. Ja sa nebudem pozerať."

,,Tak to mi odľahlo, že sa nebudeš pozerať na to, čo robíš," sarkasticky poznamenal. Vzdýchla som si a pozrela na strop. Možno som ho mala nechať, aby odišiel a urobil si to sám. Pozrela som sa na jeho skrivenú tvár. Nie, isteže nie. Nezvládol by to. ,,Nie je to tak, že sa hanbím, teda je... ale.."

,,Aaron, " opatrne som mu položila ruku na jeho a zadívala sa mu do očí. ,,Je mi jedno, čo pod tým tričkom máš. Nemáš sa za čo hanbiť. Si..."

,,Áno krásny, neodolateľný, najsexy človek akého si kedy videla a najradšej by si si ma osedlala pri každej možnej príležitosti. To viem, ale..." nadýchol sa a podvihol lem svojho trička. ,,Pomôž mi."

Viem, že som mu sľúbila, že sa nebudem pozerať, ale to sa nedalo. Mal nádherne lesklú pokožku, tak nádherne lesklú a čistú, že som si na ňu chcela ľahnúť a zaspať. Sálalo z neho také teplo, aké som zatiaľ u nikoho necítila. Bolo to viac než teplo, bolo to bezpečie a nebezpečná horúčava, ktorá sa mi rozlievala po celom tele. Všetko na jeho hrudi bolo tak dokonalé, no potom... Potom som si to všimla. To, za čo sa hanbil. Cítila som, ako sa mi zmenil výraz tváre. Nechcela som, aby si to Aaron všimol, tak som sa na neho už nedívala. Vytiahla som lekárničku z malej skrinky pod umývadlom a pozrela sa bližšie na ranu. Stále z nej vytekala krv, ale mne krv nenaháňala hrôzu. V pokoji som mu očistila ranu a zistila som, že je dosť hlboká a potrebuje zašiť. Nemohla som zo seba vydať ani hláska, preto som mu ani nepovedala, že sa chystám mu to zašiť. 

,,Čo, kurva, ideš robiť s tou skurvenou ihlou?!" Už bolo neskoro, ihla sa dotkla jeho kože a jeho dych sa dvojnásobne zrýchlil. Robila som to druhý raz v živote. Prvý raz Jamesovi. Pobil sa s jednym chalanom neďaleko v parku. Nepovedal mi o čo šlo, len že mali výmenu názorov. Bola to len malá ranka tesne nad obočím a jeho to bolelo tiež. Kričal oveľa viac než Aaron. Pozrela som sa na Aarona, ktorý mal privreté oči a sem tam bolestne zasyčal. Zasiahol ma šíp sklamania, preto som rýchlo odvrátila zrak a dokončila posledný steh.  

Vzala som mokrý uterák od krvi a hodila ho do koša na špinavé prádlo a lekárničku uložila na jej miesto. Aaron sa zatiaľ postavil na nohy a obzeral si ruku. 

,,Kde si sa to naučila?"opýtal sa. 

,,Ty mi povedz, kde si k tomu prišiel." Vedela som, že mi nedá odpoveď. Pretože to bol Aaron, ktorého poznám, plný tajomstiev a záhad. ,,Radšej nič nehovor, nechcem počuť žiadne klamstvá." Vzala som jeho mikinu a tričko a vyšla z kúpelne, aby som ich vyhodila. 

,,Počkaj," vyšiel zamnou a snažil sa ma dobehnuť. ,,Annalívia, stoj."

,,Čo je? Čo chceš? Donesiem ti nejaké oblečenie," vyhýbala som sa jeho pohľadu, ale bolo oveľa horšie pozerať sa na TO, čo mal na koži a myslieť na to, že mi klamal. A ja som sa mu snažila veriť, snažila som sa veriť, že nie je zlý aj nepriek tomu, že  je drogový díler a snažila som sa na to zabudnúť, len pre to, aby som naše priateľstvo ochránila. 

,,Nie, o to nejde. Ide o to, čo si povedala," cítila som ten pohľad, díval sa na mňa. Snažil sa vyhľadať moje oči, aby mi znovu mohol do očí klamať. ,,Pozri sa mi do očí, Annalívia." Neurobila som tak, pokiaľ nepristúpil bližšie a jeho ukazovák mi nezdvihol hlavu. Jemný dotyk jeho prsta a ja som bola schopná zapredať aj svoju dušu diablovi. Dívala som sa mu do očí, do tej čistej zelene, ktorá sa na mňa dívala s trochou ublíženosti a pritom som uvidela svoj odraz. Moja tvár bola skôr sklamaná a on to vedel. ,,Ty si myslíš, že som ti niekedy klamal?"opýtal sa potichu. 

Nadýchla som sa, pretože som doteraz zadržiavala dych, aby som mohla prehovoriť, no len som otvorila ústa a znova ich zavrela. Odvrátila som zrak a otočila sa na odchod, lenže čiasi ruka ma schmatla za zápästie a pritiahla späť. Uväznil ma vo svojom jednoručnom náručí a naše tváre boli od seba len pár milimetrov. Nebyť výškového rozdielu medzi nami, naše nosy by sa dotýkali. ,,Odpovedz," šepol. 

,,Nikdy ti nezáležalo na tom, čo mi hovoríš a čo nie a už vôbec nie na tom, čo je pravda a čo klamstvo, " vyletelo zo mňa ublížene. Uvolnil svoju ruku, no nenechal ma úplne odísť. 

,,Vždy mi záležalo len na tom, aby som ti povedal to, čo ťa neohrozí a hlavne, aby to bola pravda. To, že sa vyhýbam odpovedi, ešte nie je klamstvo, Annalívia, tak ma neobviňuj,"až teraz ma pustil a svoju zdravú ruku vrátil k svojmu telu. 

,,Jasne si mi povedal, že nedroguješ!" ukázala som na jeho ruky a pri tom nekontrolovala svoj hnev. Mala som dosť toho, že všetci predomnou niečo skrývajú. 

,,Nedrogujem!" vrátil mi svoj hnev rovnako intenzívne. ,,Už,"dopnil potichu. ,,Pozri, sú to jazvy. Jazvy minulosti, ktorá je zamnou. Poviem ti pravdu, drogoval som a veľa, teda, bol som závislý, ale... Už je to zamnou, Annalívia. Sú to len škaredé jazvy, ktoré mi pripominajú, že som bol slabý, no teraz som silneší než kedykoľvek predtým. Dávajú mi silu, aby som nezabudol kým som bol a kým som teraz. Svoju minulosť nevymažem, prepáč, Annalívia," sklopil hlavu k zemi a ja som nad tým nemusela ani premýšľať. Hovoril pravdu, cítila som z neho tú úprimnosť.

,,Nemusíš ju vymazať, len mi povedz, kto teraz si? Aaron alebo drogový díler Cash?" 

,,Oboje. Ale s tebou bude vždy len Aaron, ten idiot, ktorý ti nechce ublížiť a snaží sa byť lepším. Nie len človekom, ale aj kamarátom. Som len Aaron, ktorý sa ťa snaží ochrániť pred tým zlým Cashom a pred ostanými."

,,Kto sú tí ostatní?"

,,Celý svet," podišiel bližšie a znova sme boli pri sebe tak blízko, ako predtým. Prišlo ohlušujúce ticho. Vtedy nikto nič nepočul. Všetky zabrany, všetky múry plné tajomstiev a záhad, všetok strach a hnev jednoducho zmizli. Ostali sme len my pozerajúc na jeden druhého túžiac pobozkať jeden druhého. Ešte pár sekún a stalo by sa to, ale... 

,,Čo to, dopekla, má byť?" 

...James.