Cigarettes

•~•25•~•

Ráno prišlo neúprosne rýchlo. Bála som sa a zároveň dúfala, že keď otvorím oči, bude to iba sen. Otvorila som najprv jedno očko a keď som rozpoznala zlatisté obliečky pocítila som úľavu a zároveň sklamanie. Mala som zmiešané pocity a čoho som sa najviac obávala, bol Aaron. Nevedela som, či sa mi včerajšia hádka a následné udobrenie len prisnilo alebo to bola skutočnosť. Okolie ešte stále voňalo po jeho ťažkej vôni a moje čuchové bunky sa nevedeli nabažiť. Ak by sa jeho vôňa predávala ako droga, neváhala by som a kúpila by som si všetky zásoby. Ale kto by to za mňa zaplatil je otázne, lebo som momentálne na mizine. Asi by som ukradla všetky zásoby a utekala, koľko by mi len nohy stačili. Nepatrne som sa zasmiala nad svojimi hlúpymi nápadmi a nahmatala mobil na stolíku. Bol tam spolu s malým papierikom. Roztvorila som poskladaný papierik a vyskočilo na mňa krásne, úhladné písmo. Bola som natoľko ohúrená písmom, že som si dlho nevšímala konkrétny obsah lístočka. Bolo na ňom napísane:

Bolo to skutočné. Raňajky máš na stole.

Stručné a suché. Začínala som sa naozaj báť jeho predvídavosti.  Pred chvíľou mi to všetko prišlo také neskutočné a zrazu po tých jednotlivých písmenách som všetkému uverila. Okrem toho mi to včera sľúbil, sľúbil mi, že sa bude snažiť. Pozrela som na hodinky a bolo skoro osem! Vytreštila som oči a vyskočila z postele tak rýchlo, ako mi to moja pomalosť dovoľovala. Nevšímala som si svoj žalúdok volajúci o pomoc a ani to, koľko zmeškaných hovorov mám od Jamesa. Nemohli ma tu nechať samu! Svoje veci, ktoré som včera hodila na zem, boli úhladne poskladané na stoličke a našli sa aj ponožka s teniskou. Tenisky som mala pri stoličke takisto starostlivo narovnané a o ponožkách nepovediac. Trošku som sa zahanbila, aká som neporiadna a Aaron musel po mne zbierať a skladať veci. Rýchlosťou bleska som sa vrhla na svoje veci a snažila sa obliecť bez toho, aby som si niečo zlomila. Na moju šikovnosť sa mi zasekla ruka v mikine.

,,TY JEDNA HNUSNÁ! OKAMŽITE VOJDI DNU INAK ŤA...!"

,,Hej ruka, mala by si ju poslúchnuť skôr, než ti niečo zlomí,"počula som za sebou pobavený hlas. Prestala som bojovať so svojou rukou a otočila sa k nemu. Usmieval sa a jeho úsmev bol rovnako krásny ako včera. Možno o niečo krajší. Ako vždy mal na hlave kapucňu bez ohľadu na to, či to niekomu vadí alebo nie, takisto mal to isté čierne tričko s dlhými rukávmi a tie isté čierne džínsy. Vlasy mu zakrývali kúsok čela a pár pramienkov mu padalo do očí. Keby som mohla a mala dosť odvahy, skočila by som naňho a silno ho objímala do bezvedomia. Zasekla som sa vpolke pohybu a  pomaličky som si ho obzerala, kým nepodišiel ku mne. Stále mal úsmev na tvári a ja som ho nespoznávala. ,,Dovolíš?"nepočkal na odpoveď a zašiel mi pod mikinu, jemne mi uchopil zápästie a pomohol mi navliecť ruku do rukáva.

,,Môžeš prestať na mňa civieť takýmto spôsobom?"opýtal sa pobavene.

,,Ale keď ja nemôžem prestať."

,,Ja viem, že som neodolateľný, ale nemusíš mi to dávať najavo."

,,Nemali sme byť už dávno na ceste?"sadla som si na stoličku a pomaly sa obúvala.

,,Mali, ale trochu som zaspal,"podišiel ku posteli a začal ju ustieľať.

,,Nebudú z toho problémy?"

,,Volal som so svojim šéfom a ten to všetko zariadi." V tom sa od dverí ozvali tri klopnutia. Aaron šiel otvoriť a ja som sa zatiaľ uchýlila k stolu, kde na mňa čakali bohaté raňajky.

,,Bréé ránko,"spevavo ma pozdravil Johny a o pár sekúnd na to mi vtlačil mľaskavý bozk na líce.

,,John!"a ten náš starý nahnevaný Aaron je späť.