Cigarettes

•~•44•~•

Po ceste do LA nastalo hrobové ticho. Ani jeden z nás nechcel hovoriť, o tom, čo sa stalo. Popravde, bolo mi jasné, že Aaron bol schopný toho človeka umlátiť k smrti aj napriek tomu, že pred pár hodinami som si bola istá, že by neublížil ani muche. Aaron si určite prešiel veľa fázami smútku a sebaobvinovania od smrti jeho sestry a jednotlivé udalosti ho museli zmeniť, no niektoré prejavy hrubosti tam ostali. Musel byť tvrdý, veď predsa robil drogového dílera, lenže mal by si v ťažkých situáciach udržať chladnú hlavu. Nechápala som, prečo sa neovládol a nakoniec vybral zbraň. Neviem, čo mu ten chlap v minulosti urobil a zrejme sa to ani nedozviem.
Ponúkla som sa, že si sadnem za volant ja, aby si mohol trošku zdriemnuť, ale rázne to odmietol. Tak som si zdriemla ja.

Zobudila som sa na známu vôňu. Opantala mi zmysly a nechcela som otvoriť oči, pretože mi tá vôňa pripomínala domov, pohodlie a bezpečnosť. Vedela som, že keď otvorím oči, všetky pocity sa na mňa zrútia a budú ma tlačiť k zemi. Privinula som si Aaronovu mikinu až na tvár a odmietala otvoriť oči a vrátiť sa do reality.

Na kolene som pocítila príjemné teplo. Teplo Aaronovej dlane, ktorá ma raz za čas jemne pohladila. Cítila som z neho nežnosť a krehkosť, ktorú nedáva najavo nikomu inému len mne. Bolo mi ľúto, že je medzi nami tak málo a zároveň tak veľa. K nikomu som nepociťovala takú náklonnosť a nikomu som sa tak neotvorila ako jemu.

,,O chvíľu budeme tam," oznámil potichu a nestranne.

,,Ešte žijem?" sarkasticky som sa opýtala a otvorila oči. 

Na chvíľu sa usmial, potom sa mu na tvári objavil napätý výraz. 

,,Už nás nikto nebude prenasledovať." oznámil s istotou. Jeho postoj vo mne vyvolal paniku, že sa niečo deje. Bol napätý, mal zvráštené čelo a rukou nervózne stláčal volant. Niečo nebolo v poriadku a jeho ďalšia veta tomu nasvedčovala. 

,,Nedovolím, aby ti niekto ublížil, to ti sľubujem." 

,,Ja viem. Pokiaľ budeš pri mne, nikto mi neublíži," vzala som jeho ruku do dlaní a nežne ju pobozkala. 

,,Aj keď pri tebe nebudem, budeš v bezpečí, o to sa postarám." 

,,Prečo by si nemal byť pri mne?" opýtala som sa s panikou v hlase. 

,,Neviem, či po dnešku budeš chcieť, aby som bol súčasťou tvojho života," šepol a výrazne spomalil. ,,Nechcem, aby sme dorazili."

,,Tak nedorazme," usmiala som sa. 

,,Šéf by ma zabil." 

,,Ideme k tvojmu šéfovi?" prekvapene som zatiahla. 

,,Čo tak dať si prestávku?" odignoroval moju otázku a nepočkal na odpoveď, hneď odstavil auto na kraj cesty a vystúpil. Vystúpila som tiež a sadla som si na kapotu ako to urobil aj on. Vytiahol z vrecka balík cigariet a jednu si zapálil. 

„Nauč ma fajčiť."

„Otvor ústa do písmena O." Urobila som ako nakázal a v momente ho pochytil záchvat smiechu. Až potom som pochopila, že moja požiadavka mala dvojzmysel. Zamračila som sa až tak veľmi, že sa prestal smiať a jeho výraz nahradil vážny výraz a jeho hlas vážny tón.

„Nie."

„Nie?"

„Nie."

„Prečo nie?"

„Tvoj život nesmie byť kratší, čo i len o päť minút."

,,Tak či tak sa ma niekto snaží zabiť, tak prečo zomrieť bez toho, ako chutí cigareta?"

,,To nechceš skúsiť a mimochodom, práve si priznala, že radšej by si si pred smrťou zapálila než prišla o panenstvo?"

,,Si ako moja matka. Skoro som oň prišla, ale niekto ma odmietol," vrátila som mu dvojnásobný úder. 

,,Tak moment, ja by som to nenechal tak ďaleko zájsť a nič som neodmietol. Len som ti chcel dať čas a dať ti najavo, že mi nejde len o TO, ale naozaj mi na tebe záleží."

,,Wauu, ty vieš byť aj milý keď chceš," usmiala som sa. Výdýchol dymový obláčik a zadíval sa na mňa. Keď sa na mňa díval príliš dlho a o nič sa nepokúsil, skúsila som to ja, ale postavil sa a otočil sa mi chrbtom. Jeho slová boli stále v rozpore s tým, čo robil. 

,,Alebo aj nie, keď chceš," šepla som do tmy, tak aby to nepočul. Chcelo sa mi kričať. Bol ako nedobytná ženská a asi už naozaj toho bolo na mňa priveľa, pretože práve to ma pred časom na ňom priťahovalo. Teraz som len chcela, aby ma konečne objal, pobozkal a povedal mi, že ma má rád a že ma nikdy neopustí. Viem, znie to ako klišé, ale toto som potrebovala počuť a namiesto toho sa mi otočil chrbtom. Vstala som a snažila som sa potlačiť slzy, ktoré sa mi drali z očí von. Sadla som si späť do auta a priala si, aby toto všetko bolo za mnou a mohla som ísť za mamou.