Cigarettes

•~•20•~•

Čakala som minútu, dve minúty, tri minúty, no žiaden výbuch smiechu či posmešný úškrn z jeho strany neprichádzal. Ani len nemrkol. Ostražito sledoval raz cestu, raz spätné zrkadlo a postupne zrýchľoval. Blížili sme sa už ku koncu mesta a ja som stále dúfala, že je to žart.

„Čo budeme teraz robiť?"opýtala som sa s narastajúcou hrčou v hrdle.

„Musíme sa ich striasť,"odpovedal a snažil sa znieť, čo najpokojnejšie. Ručička na tachometri lietala pomedzi stopädesiat až stoosemdesiat. V zákrutách mnou mykalo doprava, doľava a Aaron sa snažil držať nás na ceste.

„Ako vieš, že nás sledujú?"opýtala som sa a popritom sa otočila do zadného okna, aby som dovidela, ako ďaleko od nás sú. Čierne obrovské auto, podobné džípu, sa lepilo priamo na nás. Držalo sa nás a videlo sa, že im nerobí veľký problém Aaronova rýchlosť.

„Proste to viem," odfrkol a intenzívne preradil páku na päťku. „Len neviem, ako sa ich zbaviť, keď tu nie je žiadna odbočka."

„Zastav,"namosúrene som zasyčala.

„Ty si sa zbláznila, dievča,"škaredo sa uškrnul a dupol na plyn tak, že ma odhodilo do sedadla.

„ZASTAV, DOČERTA!"skríkla som nahnevane.

„V MOJOM AUTE MÔŽEM KRIČAŤ LEN JA!"zhúkol po mne.

„ALE ČO? VYSVETLI MI, PREČO TERAZ KRIČÍM JA V TVOJOM AUTE!!!"pálilo ma hrdlo, no ten jeho pohľad stál za to.

„Ešte raz a..."zasekol sa, pretože sa mu rozozvučal mobil a on ho ihneď priložil k uchu, no mobil stále hlasno vyzváňal. Potlačila som smiech, zatiaľ čo on škaredo zanadával. „MÔŽEŠ MI, PROSÍM ŤA, VYSVETLIŤ ČO ODOMŇA TÍ SKURVYSYNI CHCÚ?!?"zakričal do mobilu až mi zaľahlo v ušiach.

„TY KOJOT! SI SPROSTÝ?! DRŽIA SA MA AKO KLIEŠTE! KDE MÁM, DO PIČE, ZASTAVIŤ? V STREDE CESTY? Dobre, dobre,"napokon sa upokojil a šmaril telefón na palubovku. V tejto situácii som bola nahnevaná, bála som sa, ale na druhej strane som bola strašne rada, že som s Aaronom.

„Čo to bolo?"zachrípnuto som sa opýtala. Moje hlasivky totiž neprežili môj výbušný krik.

„Mám zastaviť,"odpovedal bez akejkoľvek emócie.

„A ty zastavíš?"

„Musím."

„Pozri, som s tebou v aute, ktoré sleduje ďalšie auto. Volá ti zázračný pánko, ktorý ti podáva informácie a ty vieš, kto je za nami a aj prečo nás sledujú. Vzhľadom na to, že som obeť, mal by si mi to vysvetliť,"skonštatovala som a nakoniec som na ňho nadvihla obočie.

„Nemôžem ti to povedať,"odvetil.

„Mám zavolať políciu?"nahmatala som si mobil v mikine a v momente som spozorovala jeho ostražitý pohľad.

„Ani na to nemysli. Bol by som vo veľkých sračkách a to nehovoriac o tebe,"pomaly spomaľoval až sme sa dostali do priemernej rýchlosti.

„Viem udržať tajomstvo,"žobronila som. Tá jediná vec, ktorú mi nechcel povedať bola kľúč k jeho odstupu.

„Nejde o to. Nechcem ťa dostať do problémov."

„Ale, ak mi to iba povieš, nedostaneš ma do problémov." Pozrel na mňa akoby zvažoval, či mi to má povedať.

„Ale už sa na mňa ani nepozrieš a nebudeš ma chcieť nikdy v živote vidieť."

„O tom pochybujem,"usmiala som sa a dúfala, že sa to už konečne dozviem. Zadok mi trpol z nedočkavosti a oči som mala tak dokorán otvorené, že som cítila, ako mi začínajú slziť oči.