Cigarettes

•~•7•~•

Neodpovedala som hoci mi srdce šialene bilo až som svoj tep cítila v hrdle. Vyhliadla som si jeden záchytný bod a upierala na ňho zrak len, aby som sa nemusela na ňho otočiť. Oči ma žalostne pálili a nabrúsený jazyk som ledva držala za zubami. Celý deň som sa snažila na ňho nemyslieť a darilo sa mi...doteraz. Jeho neodolateľná vôňa ma prinútila pozrieť sa na ňho.

„Ahoj?!"zopakovala som otrávene a dosť nahnevane. Vyškieral sa. Alebo to mal byť snáď úsmev? No nezáleží na tom, ako sa tváril, ale na to, ako dokonalo pri tom vyzeral. Vlasy mal ako obvykle vo veľkom chaose a pár pramienkov mu padalo rovno do zelených očí. Čeľusť mu pri nočnom svetle jasne vynikla a potom ma pichlo pri srdci od závisti. Čo je to za človeka, že vyzerá tak dokonalo?

„Ako sa máš?"opýtal sa, no žiadny ozajstný záujem som v ňom nezachytila. Prižmúrila som na ňho oči a vybuchla.

„Ja, že ako sa mám?? Ráno ma odignoruješ a teraz sa somnou bavíš akoby nič? Tak fakt ďakujem, ale takú spoločnosť si neprosím!"vstala som a bola som pripravená s veľkým sklamaním odísť, lenže jeho ruka, – ktorej dotyk mi spôsobil príjemne zimomriavky – ma potiahla za ruku naspäť.

„Sadni si a nerob scény!"povedal trochu rozčúlene. Narovanala som sa na lehátku a pozerala sa všade len nie na neho. Z vrecka vybral balík cigariet a zapálil si svoju obľúbenú cigaretu Davidoff. Síce som sa snažila pozerať inde, ale ono to fakt nešlo. „Mám sa ti za to ráno ospravedlniť?"

S očakávaním som sa na ňho pozrela a naozaj som čakala ospravedlnenie, ale dočkala som sa len škaredého výsmechu. Vstala som na odchod, no znova ma stiahol späť. „Už s tým prestaň."zvolala som.

„Nejaký problém?"ozvalo sa z druhej strany záhrady. Pozrela som sa rovno na Jamesa a pokývala hlavou. Prikývol, ale pohľad neodvrátil. Kontroloval ma.

„Frajer ťa stráži, uuu."napodobnil blbé zvuky, ktoré znova zneli ako výsmech. Potiahol si z cigarety a vydýchol rovno do mňa obláčik dymu. „Chcela si mi dnes ráno povedať niečo dôležité?"

Jeho šarm, ten temný šarm ma znova – ako vždy v obchode – pohltil a zasiahol natoľko, že som nebola schopná odpovedať. Ticho som hypnotizovala jeho pery a potichu som si vydýchla. Hádala som, ako by asi vyzeral prvý ozajstný bozk.

„Tak?"ozval sa znova, keď som neodpovedala dlhšiu dobu. Odvrátila som zrak a zapozerala sa do zeme.

„Chcela som sa poďakovať, ale ty si tam bol a tými obrovskými chlapmi a keď som vykročila k tebe, úplne si ma odignoroval a nebolo to od teba pekné."zamračila som sa do zeme a dýchala jeho dym z cigarety. Nevadilo mi to. Práve, že to bolo príjemne cítiť cigaretový dym splynutú s jeho kolínskou, ktorej názov sa snažím už tak dlho uhádnuť.

„Oh, aha."povedal jednoducho.

„Kto boli tí chlapi?"pýtala som sa zvedavo a zdvihla k nemu zrak.

„Kamaráti."jednoducho odpovedal a netváril sa pri tom veľmi zaujato.

„Nezdalo sa mi."zamračila som sa znova naplnená hnevom kvôli tomu, že mi nič nechcel povedať. „Keď som si nezaslúžila ospravedlnenie, tak aspoň vysvetlenie si mi mohol dať."
Čakala som, že niečo povie, no díval sa mi rovno do očí a mne sa zdalo, že rozmýšľa. Skoro som prestala dýchať, no v správnom čase si vydýchol a potiahol z cigarety. Vyzeralo to veľmi zaujímavo.

„Si taká zvedavá."pokrútil hlavou s arogantným úsmevom, čím sa moje nervové bunky rozjašili.

„Môžem už, prosím ťa, odísť?"naštvane som sa opýtala. Hnevalo ma, že mi nechce nič povedať a zároveň som bola rada, že môžem oproti nemu sedieť a rozprávať sa s ním.