Cigarettes

•~•11•~•

Dala by som čokoľvek za to, aby som mohla vidieť jeho pohľad. Horela som túžbou vedieť, či som mu naozaj ľahostajná a či ho naozaj nezaujímam, ale nemala som možnoť vidieť to, pretože ma James bozkával a ja som poslušne spolupracovala. Mohla som Jamesove bozky nazvať profesionálnymi, pretože to vedel riadne roztočiť a bolo ťažké odlepiť sa od neho. Nikdy by som si nepomyslela, že sa s Jamesom budem bozkávať a už vôbec nie v takej situácii. Spomenula som si na vášnive bozkávanie sa v niektorom romantickom filme, ktorý som prednedávnom videla, a rukami zašla Jamesovi do vlasov a jemne mu ich potiahla. Musím sa priznať, že to bol môj prvý bozk a nevedela som, čo presne robiť, ale ako som spozorovala James mi potajomky robil lekciu bozkávania.
Obaja sme sa v tej istej chvíli odtiahli a James s úškrnom spojil naše čelá. Presne som vedela o čo mu ide.

„Máš zákazníka, zlato." Zniesol ma dole z pulta a oprel sa o stenu za nami. Očami som ho rýchlo vyhľadala a videla jeho prenikavý pohľad na mojich perách. Stál pri regáloch s ochutenými vodami, jednu držal v ruke a pohľadom bol na mne. Nevedela som, čo to znamená, no trošku som sa začervenala a prstami sa dotkla napuchnutých pier.
Uhol pohľadom na vodu, ktorú držal v ruke a vymenil ju za CocaColu. Prvýkrát si kúpil aj niečo iné okrem cigariet.
Keď bol pri kase a CocaColu položil na pult, hlavu otočil na svoje auto na parkovisku, akoby ho kontroloval, ale urobil to preto, aby sa na mňa nemusel pozrieť. Cítila som to napätie, ktoré z neho sálalo a prezradila ho aj trasúca noha a zuby hryzúce vnútornú stranu pier. Úkosom som sa na ňho dívala a snažila som sa mu pohľadom uhladiť vlasy, aby som mu mohla vidieť do očí. Naskenovala som CocaColu a prehltla hrču, ktorá mi za ten čas narástla v hrdle.

„Ahoj,"najprv som ho pozdravila a keď som videla, že to s ním ani nehne, pokračovala som. „Chceš ešte niečo?" Vedela som, že potrebuje svoju nikotínovú dávku, lenže potrebovala som to počuť od neho, z jeho dokonalých a zvnútra už rozhryznutých pier. Otočil sa, no nie na mňa, ale na Jamesa.

„Davidoff,"povedal neutrálne pohľadom na ňho. Nachvíľku som sa pootočila za Jamesom a nič zvláštne som na ňom nevidela, iba sa hral s mobilom.
Natiahla som sa po krabičku cigariet a v tom som sa plácla po čele.

„Prepáč,"ospravedlňujúco som sa usmiala, ale aj tak sa na mňa nepozrel. Stále sa díval inam, než by mal. „Fakt ma to mrzí. Nemusíš mi dnes platiť." Už som vedela, prečo som mu dlhovala dve libry. Ja som od neho totižto vzala dvakrát o libru viac.

„To je jedno,"vybral z vrecka koženú peňaženku a vybral z nej päť libier. Položil ich na pult a čakal, kým mu podám jeho Smrť.

„Ale nie, nechaj si ich,"odsunula som peniaze k nemu a náročky som mu tie cigarety ešte nedala.

„Je. To. Jedno,"jeho tón mi nahnal husiu kožu, bol veľmi hrubý a pozrel mi do očí pichľavým pohľadom.

„Prosím.."

„Nie a daj mi už konečne tie cigarety." Snažila som sa jeho tón ignorovať a otočila som sa smerom k cigaretám, a všimla som si napätého Jamesa. Schladila som ho pohľadom, aby si dal pohov a nezazeral na Casha ako na vraha. Vzala som krabičku a pomaly ju položila na pult a znova pomaly ju posúvala k nemu.

„Čo noha?"opýtala som sa medzitým, čo som ju posúvala.

„Nič,"odvrkol nepekne.

„Neprepadneš ma večer?"so smiechom som sa opýtala. Snažila som sa odľahčiť situáciu, lenže on to len zhoršoval.

„Nie." Ten tón ma ubíjal a chcela som mu za to dať facku.

„Včera si nebol taký,"zamrmlala som a pustila krabičku. Sklamane som sklonila hlavu a čakala, že odíde.