Cigarettes

•~•6•~•

Nechcela som sa pre nikoho parádiť, a preto som si obliekla biele tielko a čierne džínsy. Keď to James videl, skoro ma na mieste prizabil svojím orieškovým pohľadom.

„Takto chlapa nezbalíš."pokrútil hlavou a začal sa mi prehrabávať v skrini s nádejou najsť niečo, čo by vyhovovalo JEMU a nie mne. Schválne som čakala, čo vyberie a nohou si podupkávala o podlahu. „Toto, že je tvoj šatník?"neveriacky sa opýtal a krútil hlavou. Prižmúrila som na ňho oči a nadávky na jeho tón ma priam štípali na jazyku. „Mám taký pocit, že tu máš nejaké myši, či čo."

„Jaaaaaameees!"skríkla som od ľaku a skočila na posteľ. „Daj ju preč! Prosím! James!"kričala som. Veľmi som sa bála tých malých potvor. Otočil ku mne hlavu s pokojom Angličana a nadvihol jedno obočie.

„Šibe ti? Myslel som to obrazne."povedal pobavene a znova hlavu zaboril do šatníka.

„No tak prepáč, ale vôbec to nedáva zmysel."sadla som si na posteľ a založila si ruky na hrudi.

„Nikdy si nevidela Popolušku?"opýtal sa. Jeho hlas znel tichšie a tlmene. Niekedy mi vlastne ani nedochádzalo, ako sa jeho hlas po toľkých rokoch zmenil. Mal ho hrubý a mužný ako pravý chlap.

„Videla."prikývla som hrdelne a počúvala ho ďalej.

„Tie myši tam šili."informoval ma a hodil po mne prvý kus, ktorý našiel. Bola to sukňa, čierna s čipkovanými spodničkami. Sukne nenosím, takže to bolo vylúčené. Položila som ju na posteľ a úprimne som sa zamyslela nad tým, čo povedal.

„Vyzeráš smiešne, keď sa snažíš rozmýšľať."poznamenal so smiechom a hodil po mne bielu košeľu. Poobzerala som sa po nej a vôbec som nevedela, odkiaľ sa dostala do môjho šatníka. „Len tak pre zaujímavosť, myslel som to v takom zmysle, že tie myši ti sem prišli ušiť oblečenie."Ta to by vysvetľovalo tú košeľu.

„Ale veď ja som si ich kupovala v obchode a nikto mi ich nešil."ohradila som sa.

„Tuším sa ti prehrial mozog."uchechtol sa a pár čiernych nadkolienok mi pristálo rovno do tváre.

„Asi ťa sklamem, ale toto si neoblečiem."priznala som s ospravedlňujúcim úsmevom a obzerala si tie veci s štipkou obdivu. Celkom to vyzeralo dobre, ale nie pre mňa. Chalani určite nevyberajú dievčatám outfity, ale zjavne mám šťastie zvané James, len škoda, že to neviem oceniť.

„Poznám ťa veľmi dobre a musím povedať, že som s tým rátal na sto percent." poznamenal zamyslene a jeho hnedé oči sa nachvíľku zaleskli jeho obviklým šibalstvom. „Zahráme sa na ocka a na dcéru!"zvolal víťazostlávne a ja som už dopredu videla svoju prehru.

„Čo?"

„No, ty budeš dcéra a akože sa nebudeš chcieť obliekať a ja ako tvoj dobrý tatko ťa oblečiem sám!"radostne zatlieskal a blížil sa ku mne. Postavila som sa na posteľ a bola som pripravená sa brániť.

„No tak poď sem!"rozbehol sa zamnou na posteľ. Bola som rychlejšia a zoskočila z nej na zem. Pobehovali sme po izbe ako malé deti a smiali sme sa jeden z druhého, ako sa snaží lapiť dych.

„Počkaj!"predýchavala som. „Musí...sa...uznať,...že...ani jeden z nás sa nepriatelí so športom."pálilo ma hrdlo a teraz som mala dostatočnú výhovorku neísť nikam. Síce som behávala, ale po izbe je to oveľa náročnejšie a o to ešte viac, keď vás naháňa vás nebezpečný kamarát.

„Hovor za seba."povedal a s posledným dychom sa na mňa vrhol. Nečakala som to a tak sme obaja skončili na zemi. „Och, máš také mäkké prsia."hlavu si vtlačil medzi moje poprsie a vydýchaval sa, zatiaľ čo ja som lapala po dychu.