Cigarettes

•~•26•~•

,,Marcus, mám tu nejaké mladé mäsko. Potulovalo sa vzadu. Kam ho mám dať?"

,,Koľkokrát ti mám opakovať, aby si ma nerušil, keď riešim niečo dôležité?" hovoril trochu roztržito, no aj napriek tomu z jeho hlasu vyžarovala autorita. Tak veľmi som chcela niečo povedať, ale nemala som síl. Bola som vyčerpaná a všetky svaly mi ochabli na jeho ramene. ,,Daj ju k ostatným, potom sa na ňu pozriem."

,,Dobre,"odvetil a zatváral za sebou dvere.

,,Počkaj!"skríkol ktosi. ,,Ukáž mi ju." Zastavili sme sa a mne tĺklo srdce viac ako doteraz.

,,Annalívia!"zvolal a v tom ma únosca pustil na zem. ,,Bože! Poď sem! Urobil ti niečo ten slizký had? Heš! Vypadni, čo tu ešte hľadáš? " Vtiahol ma do miestnosti a obzeral si ma. Pokrútila som hlavou a po miestnosti hľadala jedinú tvár. Keď som ju našla, bolo mi jasné, že bude zle. Aaron stál pri stole s bielym práškom a z každej strany pri ňom stál jeden veľký kulturista. Pozeral na mňa ostražitým pohľadom a mojim očiam sa vyhýbal. Johny ma stále skenoval a miestnosť plná mužov so zbraňami za opaskom a v ruke sa na nás dívala.

,,Odkiaľ ju poznáš?"opýtal sa Marcus.

,,Je to moja kamarátka,"povedal Johny.

,,Kamarátka?"zopakoval a skoro všetci v miestnosť sa zasmiali.

,,Prišla sem s nami."

,,Priveď ju sem. Obzriem si ju,"povedal Marcus a Johny sa na mňa ospravedlňujúco usmial. Jemne ma chytil za lakeť a viedol dopredu ku svojmu šéfovi. Ešte nikdy som nevidela nejakého šéfa gangstrov alebo nejakého vodcu, ale predstavovala som si ho úplne inak. Bol vysoký, ale nie vyšší ako Aaron, štíhly s peknou elegantnou postavou v drahom obleku. Na krku mu viselo zlato a v uchu mu svietila zlatá náušnica. Vlasy mal pekne upravené do hora a vyzeral mladšie ako znel. Ťažko mu odhadnúť vek. Jeho hlas nasvedčuje veku muža v stredných rokov a jeho výzor o mužovi v najlepších dospeláckych rokoch.

,,Nie,"prehovoril pevným hlasom Aaron. Johny sa zastavil a obaja sme sa dívali na Aarona.

,,Ona. Je. Moja."

Johny sa na mňa veľavýznamne usmial, ale ja som čakala na Marcusovu reakciu.

,,Takže tu máme párik,"zatlieskal Marscus a po chvíli znovu zvážnel. ,,Mám veľa dievčat, Cash, to iste vieš, takže sa nemusíš báť, že ti ju ukradnem. Som len zvedavý. Ty zatiaľ môžeš porozmýšľať o mojej ponuke."

Johny ma napokon aj tak priviedol k Marcusovi a potom sa stiahol do úzadia ako poslušný psík. Toľká oddanosť.

Neskryla som si tvár a ani som sa netvárila nevinne. Nevedela som však, ako sa mám tváriť, ale ukázať mu svoju slabú stránku som nemala v pláne. Sebavedomo som mu hľadela do očí a obzerala si ho rovnako ako on mňa. Miestami ma zarážalo, ako to dokážem aj napriek tomu, ako som videla, aký rešpekt mu prejavil Johny a s akou oddanosťou na neho hľadia muži v miestnosti, i keď bolo už len z pohľadu na nich jasné, že by stačila jedna presná rana do tváre a bol by na zemi. Krúžil okolo mňa a hodnotil ma zrakom. Bolo to nepríjemné a mala som veľkú chuť mu odseknúť niečo štipľavé.

,,Malá, ale chutná,"kútikom sa na mňa usmial a ja som sa pri tom zamračila. Vôbec sa mi jeho slová nepáčili. ,,Pekná tiež, máš dobrý vkus Cash,"na chvíľu mu venoval pohľad, potom sa pozrel do očí mne. ,,A ako vidím, pre obchod mimoriadne cenná,"lišiacky sa na mňa uškrnul. Kontrast zloducha mu nechýbal. Pri tomto pohľade by som už presne vedela, že nie je len také neviniatko.

,,Ako som povedal, je to moje dievča,"odvetil rázne a nezaujato. V tom zhone som si neuvedmovala, aký význam tomu pripisuje Marcus. Iba ja a Aaron sme vedeli, že to nie je pravda a ba viac ako absurdné.