Cigarettes

•~•41•~•

Keby každý z nás mal na výber, myslíte si, že by sme sa narodili? Ak by som mohla rozhodnúť sama za seba, vybrala by som si nikdy sa nenarodiť. Nikdy by som nechcela zažiť bolesť zo straty môjho jediného pokladu, môjho jediného príbuzného, mojej jedinej matky. 

Nevnímam už ten skutočný svet. Rozmýšľam len ako z tohto sveta spraviť nebo. Aby nikto nemusel umierať. Aby bol každý zdravý a šťastný. 

,,Ehm, ehm,"odkašľal si Aaron. ,,Ehm, ehm,"znova a trošku nástojčivejšie. Dúfam, že neochorie aj on a nezomrie. ,,Eeeehm, eeehm"

,,Si nachladený?"

,,Nie,"povedal tichým hlasom. ,,Len, že či.."

,,Čo?"odvážila som sa ho obdariť nechápavým pohľadom. 

,,No, chápeš, či by si si nechcela náhodou kúpiť.. ved vieš.." 

,,Nie, neviem, Aaron, prejdi k veci,"nechápala som ani jeho divné gestá, ktoré robil s rukami. 

,,Veď tie veci,"snažil sa to vo vzduchu nakresliť, ale tak či tak mi nedochádzalo, čo tým myslí. ,,Bože, ty si také nechápavé dievča, že sa ani nečudujem, že nechodíš do školy," vyhŕkol nervózne. ,,No však tie, ŽENSKÉ VECI," naznačil posledné slová perami. Najskôr som sa pocítila ako mi pomaly horí tvár, neskôr ako ma svrbí pravá ruka, ktorá by s radosťou pomasírovala Aaronove líce. 

,,Ty si taký gentleman ako nikto! Preboha, Aaron, myslíš si, že som na to nemyslela? Keby ma náhodou pani Menštruácia chcela navštíviť?"nahnevane som vybuchla. 

,,No, podľa tvojho správania by mala zaklopať na dvere v najbližšej dobe," zahundral si popod nos, ale ja som ho počula celkom jasne. 

,,Buď ticho! Uniesol si ma a navyše ešte mám počúvať tvoje nepríjemné poznámky?! Venuj sa šoférovaniu a mne daj svätý pokoj."

,,Len včera zo mňa odpadávala a dnes pozrime ju, ako ma nemá rada," znova hundral a tentoraz pridal aj znechutený pohľad. 

,,Si až príliš namyslený!"odfrkla som si. 

,,Určite nie som. Čo je pravda, je pravda. A mimochodom, nemyslel som TIE ŽENSKÉ VECI, ale TIE." 

,,Už prestaň, Aaron. Všetky ženské veci mám so sebou a keď budeš potrebovať, požičiam aj tebe." 

Zasmial sa. Pristihla som sa ako sa usmievam tiež. Rýchlo som ten úsmev zahodila do koša. Stále ma vie prekvapiť, ako len chvíľka rozprávania s ním ma vie upokojiť a vyčariť mi úsmev na tvári. V tejto chvíli by som sa však nemala zabávať. 

,,Prečo nemôžem zostať so svojou mamou?"

,,Čoskoro ju uvidíš, ver mi." 

,,Nie som hlúpa, Aaron. Budem od nej 300 km ďaleko."

,,Zabilo by ťa, keby si mi verila."

,,Aaron, verím ti viac ako sebe, ale nie je to možné." 

,,Je a nehovor tak často moje meno, lebo ma to znervózňuje!"

,,Prečo, Aaron?"

,,Bože, mal som ťa uspať,"prekrútil zelenými očkami a jeho obočie sa následne skrčilo z neznámeho dôvodu. Jeho oči preskakovali z ľavého spätného zrkadla na pravé. 

,,Sledujú nás," poznamenal a v momente pridal plyn. Obzrela som sa a v pätách nám bol biely Range Rover, ktorý rovnako ako my, pridal plyn. ,,Práve teraz, špinaví psi,"zasypel. ,,Nemám svoje autíčko, ako sa ich mám zbaviť," nariekal.