Cigarettes

•~•42•~•

,,Annalívia," akonáhle vyslovil moje meno, moje telo spozornelo. ,,Neľakaj sa hneď," jemne sa usmial. ,,Len som ti chcel povedať, že v kúpeľni je všetko potrebné. Ak chceš, môžeš si dať kúpeľ alebo sprchu."

,,Nie," príliš rýchlo som odpovedala. ,,Povedz mi to už konečne." Usadili sme sa na našich posteliach.  

Izba bola vymaľovaná a zariadená do provensálského štýlu. Biela stena bola ozdobená levanduľami. Postele položené neďaleko vedľa seba, oblečené do slabulinko fialových obliečok, ktoré voňali ako nedávno vypraté a vyžehlené. Na každej posteli jeden uterák a na nočných stolíkoch zabalená zubná kefka. Na mojom nočnom stolíku ležala malá šikovná lampička. Oproti posteliam stála malá svetlá komoda, nad ktorou visel televízor a po jeho pravej strane sa nachádzali dvere do kúpeľne. Všetko tu bolo na mňa príliš svetlé, asi som si za ten čas s Aaronom zvykla na tmavé veci, ale zmena na mňa pôsobila príjemne. Len predstava, že sa zababuším do týchto perín, mi spôsobila príjemné zimomriavky. 

Aaron si položil ruky na kolená a chvíľu na mňa hľadel. Neskôr vybral z vrecka čierny balík cigariet a jednu vybral a založil si ju za ucho. Bol to asi jeden z najsexy pohybov, aké som kedy videla.

 V tomto svetlom prostredí bolo jasne vidieť jeho vyčerpanie. Určite nespal niekoľko nocí. Bolo mi ľúto, že ho tak trápim, no už by som to nevydržala. ,,Začni, prosím,"poponáhľala som ho. Veď potom by som mu dala pokoj. Išla by som do sprchy a on by si mohol zdriemnuť. 

,,John ťa len zbytočne vystrašil. Hľadajú ťa kvôli mne. Chcú sa ku mne dostať cezomňa, preto ťa hľadajú a chcú AJ teba," povedal vyčerpane. Zdalo sa mi, ako každé slovo z neho odobralo kúsok energie. ,,Je mi to strašne ľúto. Ak by som vedel, že ti spôsobím takéto problémy, nikdy by som..." 

,,Prosím to nehovor. Je mi to jedno. Vyriešime to. Spoločne. Budem pri tebe. Ako tvoja..." zasekla som sa. Čo vlastne som? ,,podpora,"dodala som rýchlo. 

,,Viem, že to bude v poriadku," usmial sa, no bol to skôr unavený pokus o úsmev. 

,,Choď si zdriemnuť. Ja idem do sprchy." V momente ako som sa postavila a chcela ísť do sprchy, Aaron ma schmatol za ruku a potiahol k sebe. Padla som rovno do jeho voňavého náručia. 

,,Neutekaj mi, ty moja podpora,"zašepkal mi do vlasov. ,,Chcem ísť s tebou," zašepkal s túžbou a moje vnútro horelo rovnakou túžbou. ,,Chcem sa ťa dotknúť. Nie len tvojich pier, ale aj tvojho tela," jeho pery sa jemne dotkli môjho krku. Chvíľu ma príjemne šteklil na jednom mieste, neskôr sa do mňa zahryzol. Vzdýchla som a priala som si viac. Vyslobodila som sa z jeho zovretia a sadla si na neho obkročmo. Pritiahla som si jeho tvár k sebe a náruživo ho pobozkala. Chcela som mu svojimi bozkami dať najavo, ako veľmi po ňom túžim a ako veľmi ho chcem cítiť v sebe. Bozky mi opätoval rovnakou vášňou a pritom rukami opatrne vošiel pod moje tričko. Jeho prsty sa jemne dotýkali mojej pokožky a moje úbohé srdce sa pomaly zamilovávalo nielen do jeho existencie, ale aj do jeho dotykov, do spôsobu ako sa ma dotýka, do teploty jeho tela, do vôňe jeho tela a do všetkého, čo bolo jeho súčasťou. Bola som hladná. Ten hlad nemal nič spoločné s mojím tráviacim systémom. Môj hlad dokázala nasýtiť len láska a teplo druhého človeka, v mojom prípade to bol hlad po Aaronovi. Beznádejne som dúfala, že medzi nami môže byť niečo viac, niečo viac než vášnivé bozky. Niečo, čo mi pomôže prekonať smútok. Niečo, čo ma postaví na nohy. 

Než som si stihla uvedomiť, ležala som pod ním v jedinom kúsku oblečenia a tým boli nohavičky. Aaron bol ešte celý oblečený a keď som sa snažila ho vyzliecť, vzdialil sa. Ležala som pred ním, skoro tak ako ma pán Boh stvoril a on mi nechcel dovoliť, aby som odhalila aspoň jeho hruď.