●Bad Couple●Dokončené●

59.

Leo

Rozprával som Jackovi o tom, prečo Zoe ignorujem. Pozrel som sa na ňu a uvidel som, ako zadržiava slzy. 
Tak toto som posral. Rozbehol som sa za ňou, zobral si ju na ruky ako nevestu a zatočil sa s ňou. 

,,Láska, odpusť mi to. Nemal som ťa ignorovať ako taký debil. Prosím, prepáč mi. Hlavne neplač prosím." Hovoril som a začal jej pusinkovať celú tvar. Pozeral som sa na ňu psími očami.

,,Tým chalanom som myslela teba. Vieš o tom?" Spýtala sa ma a hľadela mi do očí.

,,Viem láska."

,,Tak prečo si bol taký?" Zoskočila mi z rúk.

,,Chcel som ti vrátiť to, ako ma provokuješ."

,,Idiot."

,,No tak láska. Nehnevaj sa na mňa." Povedal som a vtiahol ju do svojho objatia.

,,Aj tak ťa milujem." Potichu mi zašepkala.

,,Aj ja teba."

Zoe

Leo sa za mnou rozbehol a vzal si ma do náručia ako nevestu. Čakala som, že to spraví. Ten blázon. Ale môj blázon. Neskutočne veľmi ho milujem. Nikto a nič by mi ho v živote nenahradilo. Nikto. S ním som zabudla na trápenie, na smútok. Proste na tie zlé veci.

,,Láska? Poďme niekam na lúku. Poznám jedno krásne miesto." Povedala som.

,,Pozri ako na seba hladia." Šepla som Leovi.

,,No tak už si to konečne povedzte!" Zakričal na nich Leo so smiechom.

,,Nechaj ich. Raz si to povedia. A postaráme sa, aby to bolo už dnes." Schytila som Lea okolo pásu.

,,Ako sa o to chceš postarať?"

,,Uvidíš." Usmiala som sa.

,,Nika?! Jack?! Poďte!" Zakričala som na nich. Šli sme na jedno nádherne miesto. Chodievala som tam s rodičmi. Ešte keď som bola malá.

••••••••••••••••••••

Lúka nebola ďaľeko. O asi pätnásť, dvadsať minút sme boli na mieste. S Leom sme sa celú cestu držali za ruky. Keď sme tam došli, Leo ma pustil a s otvorenými ústami si poprezeral celú lúku.

,,Zoe. To je nádherné." Povedal mi.

,,Ja viem... Viem..." Obzerala som sa. Nebola som tu od kedy mamina a ocino zomreli. Ach. Chýbaju mi.

,,Láska?"

,,Á-áno Leo?"

,,Čo sa deje?"

,,Ale nič." Snažila som sa usmiať.

,,Mňa neoklameš. Vidím, ako si zosmutnela."

,,Poď sem." Sadla som si na trávu. Sadol si ku mne a čakal, kým začnem hovoriť.

,,Mala som asi tri roky. S rodičmi sme sem chodievali až do ich smrti. Neviem ako, ale pamätám si to ako keby to bolo včera. Pobehovala som tu, ocino za mnou. Mamina tu aj varila, pretože tu bola predtým chata. Ale už nie je. Vždy sme tu boli. Niekedy prišiel aj Scott. Vždy sme sa hádali o to, koho bude ocino nahánať. Ocino mi tu raz povedal, že mi spraví tu najväčšiu svadbu, akú kedy kto mal. Že budem mať svojho princa, ktorý sa o mňa bude starať a bude ma milovať tak, ako on miluje moju maminu." Chcela som plakať, no pred Leom som to chcela udržať.

,,Chodievala som tu deň čo deň po ich smrti. Plakala som, obviňovala som sa za to, že som mala ísť s nimi aj ja." Leo ma objal.

,,Viem, že to bolí Zoe. Kľudne sa vyplač ak ti potom bude lepšie. Nedrž to v sebe."

,,Mne je lepše ak si so mnou."

,,Milujem ťa." Povedal a pobozkal ma.

,,Poďme za Nikou a Jackom." Postavila som sa a chytila Lea za ruku.

,,Pozri." Priblížila som sa k Nike a drgla ju do Jacka. Jack ju schytil. Netrvalo to ani päť sekúnd a Jack sa jej prilepil na pery.

,,Konečne. Už som si myslel, že sa toho nedožijem."

,,Fajn. Priznávam. Milujem ťa Jack." Povedala Nika.

,,Aj ja teba Nika." Povedal jej Jack.

,,Povedala som ti, že sa mi to podarí?" Pozrela som sa na Lea. Leo sa zasmial a pobozkal ma.

,,Milujem ťa."

,,Aj ja teba." Usmiala som sa do bozku.
Myslela som si, že budem plakať, no pri Leovi som do zadržala. Nechcela som pri ňom plakať. Trápil by sa so mnou a to by som nechcela. Za každú cenu som chcela zadržať plač. Konečne sú Jack a Nika spolu. Vedela som, že sa mi podarí ich dať dokopy.

Pri Leovi sa cítim vždy najlepšie. Pri ňom je to ako v siedmom nebi.
Neverila som, že budem takáto šťastná a užívať si tento môj super život. Aj keby, bez tej špiny Kate by bol ešte krajší. Ale teraz o nej nechcem kecať. Dúfam, že nám už dá pokoj.

Leo

Pozerám sa na Zoe a vidím, že je smutná. Snaží sa zakryť smútok úsmevom. Viem, že by sa najradšej rozplakala...
Snaží sa udržať slzy kvôli tomu, aby som nebol smutný. Vie, že by som bol smutný kvôli tomu, že je smutná aj ona. Ľúbim ju a nechcem aby svoje pocity držala v sebe.
Je pre mňa dôležitejšia ako môj život. Zoe sa na mňa pozrela a usmiala sa. Keď uvidela ako sa tvárim, úsmev jej zmizol z tváre.

,,Leo, deje sa niečo?"

,,Nie... Len som sa zamyslel. Všetko je v poriadku."

,,Fakt láska?" Nič som nepovedal a pevne ju objal.

,,Nikdy ťa nechcem stratiť Zoe."

,,Mňa sa nezbavíš. Nikdy ťa neopustím Leo. Nikdy. Počuješ?" Odtiahla sa a pozrela sa na mňa. Prikývol som a znova ju objal.
Neznesiem pocit, alebo myšlienku na to, že by som ju stratil. Neznesiem.

••••••••••••••••••••••••••

Pomaly sa chýlilo k večeru a my sme sa rozhodli ísť domov.

,,Ideme ku mne či k tebe?" Opýtal som sa jej. Nechcem byť už viac bez nej.

,,Ideme k tebe. Chcem vidieť Leu." Usmiala sa.

,,Ja som úplne zabudol."

,,Ty zabúdaš na dosť vecí." Zasmiala sa a začala bežať.

,,Na čo narážaš? Na čo som pri tebe zabudol?"

,,Zabudol si na mňa!" Zakričala a bežala ďaľej. Bolo okolo ôsmej večer.

,,Kedy som na teba zabudol?"

,,Pred štyrmi dňami láska!"

,,Neviem o čom hovoríš láska."

,,To letisko miláčik." Keď to dopovedala, rozbehol som sa za ňou.
Chytil som ju a prehodil si ju cez plece.

,,Ja som na teba nezabudol. Ja som len nechcel, aby si ma videla dobitého a to je rozdiel. Teraz sa ale musíme ponáhľať, aby som dodržal svoj sľub." Povedal som a rozbehol sa k môjmu domu aj so Zoe na pleci.

,,Aký sľub? Leo! Veď spadnem!" Smiala sa.

,,Sľúbil som Lei, že ju prídem uložiť do postele a zajtra s ňou strávim celý deň." Položil som ju na zem a ďalej kráčal domov.

,,Leo? Je neskoro. Potichu." Povedala. Chytila ma za ruku a šli sme do Leinej izby.

Tak dnes ešte jedna♥Ako sa Vám páčila?♥
neznama19 ♥