●Bad Couple●Dokončené●

88.

Zoe

Včerajší deň s Leom a s Leou bol úplne super. Nasmiali sme sa, užili si skvelé počasie a potom sme s Leom šli k nám. Pre Leu prišla teta Sharlotte. S Leom sme sa ešte navečerali a šli si ľahnúť. Ja som zaspala tak, že ani neviem ako. Zaspala som rýchlo, lebo som bola naozaj unavená. Zaspala som v Leovom dokonalom objatí.

•••••••••••••••••••••••

Ráno som vstala a Leo už vedľa mňa nebol. Kam šiel? Pomaly som sa postavila z postele, šla do kúpeľne a potom sa prezliecť. Leo stále neprišiel späť do izby. Kam šiel? Šla som do kuchyne, nebol tam. Šla som do obývačky, nebol ani tam. Nebol ani v Scottovej izbe. Skúsila som mu zavolať, telefón mal na kuchynskej linke.
Do pekla! Kam šiel? Zľakla som sa. Zavolala som Jackovi, no pri ňom nebol. Do kelu! Kde je?

Leo

Celú noc som mal znova nočné mory. Posledné čo som v sne videl, bol môj otec. Plakal, pretože za ním nechodím. Je možné, že kvôli tomu mávam nočné mory?
Ráno som vstal a tvár som mal mokrú od sĺz. Obliekol som sa a šiel na cintorín. Musel som zrušiť aj tie šaty pre malú Leu, pôjdeme tam zajtra. Možno keď za ním pôjdem, moje nočné mory sa skončia a možno som len naivný. Musím skúsiť všetky možnosti, ako zahnať nočné mory. Verte mi. Nie je to nič príjemné, keď sa vám sníva o tom, ako prichádzate o ľudí, bez ktorých si neviete predstaviť svoj život.

Sadol som si na lavičku, ktorá bola pri hrobe môjho otca. Pozeral som sa na jeho fotku na náhrobnom kameni. Tá fotka bola z obdobia, keď sme boli ešte šťastná rodina. Bola to posledná fotka, na ktorej sa otec usmieval a bol šťastný. Veľmi mi chýbajú tie chvíle, keď bol ešte normálny. Pamätám si, že vždy keď som mal nočnú moru, otec mi spieval aby som sa ukludnil a nebál sa. Mal nádherný hlas. Vždy keď mi spieval, bol som to najšťastnejšie dieťa na svete. Keď začal piť a biť nás, mával som nočné mory z neho.

,,Prečo si ma opustil? Prečo práve ty? Ani nevieš, ako ma to stále bolí. Hrozne mi chýbaš. Aj keď si bol taký aký si bol, stále si môj otec a aj navždy ním zostaneš. Nedožil si sa tejto chvíľe oci. Budem otcom, so ženou ktorú veľmi milujem. Oci, kiež by si tu bol. Budem sa aj ženiť a ty tam nebudeš otec! Doniesol by si moju Zoe k oltáru. Kiež by si tu bol s nami. Hrozne ma to bolí. Hrozne..." Po líci mi stiekla slza. 

,,Vieš ako ma bolí to, že nie si pri mne? Potrebujem ťa mať pri sebe! Mávam nočné mory a ty tu nie si, aby si mi zaspieval a povedal, že všetko bude v poriadku! Ja ťa potrebujem!"

Zoe

Zavolala som hocikomu, nakoniec aj Leovej mame. Leo nebol ani tam. Leo preboha, kde si? Pýtam sa samej seba. Čo ak sa mu niečo stalo? Veď už je skoro dvanásť hodín po obede a on tu není. Kde si láska? Kde? Sadla som si na gauč v obývačke a premýšlala, kde asi môže byť? Jeho mama nie, Jack nie, Scott nie, Emily nie, kamaráti nie, tak kde?!

•••••••••••••••••••••

"Mal som nočné mory láska." Spomenula som si na Leove slova. Jasné! Cintorín! Bingo! Rýchlo som sa šla obuť a namierila som si to na cintorín. Leo preboha, len nech si v poriadku. Prosím. V duchu som si to dookola opakovala.

••••••••••••••••••••••••

Došla som na cintorín. Šla som tam, kde je pochovaný Leov otec. Nikto tam nebol. Leo tam nie je! Ach, prečo?! Preboha prečo?! Leo kde si?! Sadla som si nachvíľu na lavičku.

,,Kde je váš syn? Ani neviete, ako sa o neho bojím. Váš syn ma požiadal o ruku a dokonca s ním čakám aj dieťa. Hrozne sa milujeme. Leo by bol hrozne rád, keby ste boli nažive. Škoda, že som vás nemohla spoznať. Vášho syna nikdy neopustím. A prosím, prestaňte ho prenasledovať v nočných morách. Prosím." Prihovárala som sa k náhrobnému kameňu, Leovho otca.
Postavila som sa z lavičky a namierila si to domov. Leo tam stále nebol.

•••••••••••••••••••••

Prešiel skoro celý deň, Leo tu stále nie je. Ani neviete, ako sa o neho bojím. Plačem a ležím na svojej posteli. Od únavy a strachu zaspávam. Zaspávam bez Lea. Hrozne ho potrebujem.

Leo

Už som nemohol byť dlhšie na cintoríne. Nezvládol by som to. Z cintorínu som šiel na lúku, kde som chodil keď nás otec bil. Sedel som na tráve a rozmýšlal o tom, aké by to bolo keby je otec ešte nažive. Viem, že nemá žiadny zmysel rozmýšlať o tom, čo by bolo keby. Ale nemohol som to ovládnuť.
Môj mozog si myslí na čo chce. Dnešný deň bol pre mňa veľmi unavený a depresívny. Dúfam, že keď dnes zaspím, nepríde ma navštíviť žiadna nočná mora.

Pomaly som sa postavil zo zeme a šiel za Zoe. Musela mať o mňa strach, keď som sa neozval a ani jej nedal vedieť, kde idem alebo kde som. Pred jej domom som zazvonil na zvonček a čakal, kým mi niekto príde otvoriť dvere. Otvorila mi Emily.

,,Kde si bol Leo? Ani nevieš aká bola Zoe." Povedala.

,,Emily, neskôr ti to poviem. Teraz musím ísť za Zoe."

,,Teraz? Kto vie či je ešte hore." Šla za Scottom do izby.

Šiel som za Zoe do izby. Ležala na posteli a tvár mala celú mokrú od sĺz. Ach. Zlatko moje. Musela mať vážne veľký strach. Ľahol som si vedľa nej a opatrne ju objal.

Ani sa nepohla. Spala ako drievko. Ach, zajtra jej to budem musieť vysvetliť. Objal som ju a zaspával som. Dnes bol náročný deň...

New♥Troška smutnejšia a možno pre niekoho nudná časť♥Ako sa Vám páčila?♥
neznama19 ♥