●Bad Couple●Dokončené●

41.

Zoe

Ráno som spala. Leo asi tiež. Sníval sa mi krásny sen. Po dokončení školy, ma Leo požiadal o ruku. Povedala som áno. Mali sme obrovskú svadbu v kruhu rodiny a kamarátov. Ale potom som sa už zobudila. Aká škoda. Leo ma budil.

,,Láska, vstávaj." Šepkal mi do ucha.

,,Nie. Ešte päť minút."

,,Dobre. Tak ja pôjdem sám."

,,Kam tak skoro?" Otočila som sa k nemu.

,,Je pól jedenástej. Idem sa niekam najesť."

,,Leo!"

,,Áno láska?"

,,Ja idem spať." Otočila som sa späť.

Leo

Pochopil som, že to s ňou nemá zmysel a šiel som sám. Keby tam zostanem ešte chvíľu, asi by som začal jesť Zoe.
Prišiel som do jednej kaviarne, kde robili úžasné palacinky. Skoro nikto tu nebol, takže som nemusel čakať v rade. Prišiel som k pultu. Bola tam mladá čašníčka, asi tak v mojom veku.

,,Ahoj."

,,Ahoj. Čo to bude?" Opýtala sa slušne a milo sa na mňa usmiala.

,,Jednu kávu s mliekom bez cukru a čokoládové palacinky."

,,Hneď to bude. Môžeš si sadnúť. Ja ti to prinesiem." Len som prikývol a sadol si k voľnému stolu. Začal som si prezerať sociálne siete, aby som si skrátil čakanie na palacinky.

Zoe

Vstala som hneď, čo Leo odišiel. To som mala ísť s ním. Spýtala som sa od Leovej mami kam šiel Leo. Povedala, že šiel do kaviarne. Šla som za ním.
Otvorila som dvere kaviarne a videla Lea a vedľa neho čašníčku, ako sa na neho usmieva.

Leo

Po chvíli prišla čašníčka aj s mojími palacinkami a kávou.

,,Ďakujem." Povedal som a čakal, kým odíde. Už sa neviem dočkať tých palaciniek.

,,Dobrú chuť." Povedala, otočila sa a bola na odchode. Keď v tom ju niekto chytil za vlasy. Bola to... Zoe?

,,Láska. Čo to robíš?" Opýtal som sa a postavil k nej.

,,Hej ty! Toto je môj chalan!" Zakričala.

,,Zoe, čo to robíš?" Snažil som sa ju odtiahnuť od tej čašníčky.

,,Ešte sa ma pýtaš?! Nevidel si?!"

,,Zoe. Čo som mal vidieť? Celý čas sa pozerám na tie mega palacinky."

,,Tak si tu ostaň s ňou aj s palacinkami!" Otočila sa na odchod, ale ešte sa obzrela.

,,A ty! Nikdy sa nepozeraj na môjho chalana!" Odišla z kaviarne. Bola naštvaná. Veľmi naštvaná. Utekal som za ňou a chytil ju za ruku.

,,Zoééé. Čo sa stalo? Ja to vážne nechápem. Keď som hladný, tak mi to nemyslí."

,,Čo sa stalo?! Tak ja ti to poviem!" Rozhadzovala rukami.

,,Usmievala sa na teba jak malá a pokukovala po tebe! To sa stalo!"

,,Nemusíš žiarliť láska. Ja mám oči len pre teba... A tie palacinky. Poď sa so mnou najesť. Prosííím." Kľakol som si na kolená pred ňu.