●Bad Couple●Dokončené●

96.

Zoe

Leo so mnou sedel v čakárni. O niekoľko minút prišiel lekár aj s výsledkami. Leo sa na nich pozrel, rozplakal sa a vybehol von aj s tým papierom. Okamžite som utekala za ním. Stál pri aute, fajčil cigaretu a plakal.

,,Leo! Čo sa stalo?" Objímla som ho.

,,Zoe, ešte dnes som hovoril, že nechcem aby Sofia vyrástla, aby nám neodišla a teraz odídem ja." Hovoril a plakal ako malé dieťa.

,,Leo? O čom to rozprávaš? Ty nikam predsa nejdeš."

,,Nebudem ju vidieť ako vyrastá. Nebudem vidieť jej prvé kroky, počuť jej prvé slová, nebudem pri nej keď ma bude potrebovať. Nebudem s tebou. Nezostárneme spolu. Nebudem ti môcť pomáhať."

,,Leo! Čo to rozprávaš?!" Už som sa rozplakala aj ja. Vôbec som netušila, prečo takto rozpráva.

,,Zoe, mám rakovinu... Ja zomriem."

,,Č-čo? Čo s-si mi t-to povedal?" Musela som sa chytiť auta, pretože by som asi odpadla. Leo má rakovinu? Môj Leo? Nie...

,,Ja nechcem zomrieť. Chcem byť pri vás. Chcem vidieť Sofiu dospieť. Chcem s tebou zostárnuť."

,,T-to nie je pravda. Však Le-Leo? Povedz mi, že to nie je pravda." Plakala som ako dieťa. Nedokážem tomu uveriť.

,,Kiež by to nebola pravda." Povedal a zapálil si už druhú cigaretu.

,,Ty nezomrieš. Nie, ty budeš s nami. Spolu zostárneme, budeme vidieť dospievať našu dcéru. Leo, tebe sa nič nestane. Nie!" Skočila som mu okolo krku. Objala som ho, silno som ho objala.

,,Zoe. Najlepšie pre nás bude, keď sa s tým zmierime."

,,Tebe nemôže nič byť. Leo pozri sa mi do očí." Pozrel sa na mňa. Celú tvár mal mokrú od sĺz.

,,Láska, prisahám ti, že spravím všetko preto, aby si bol v poriadku. Pôjdem s tebou na všetky vyšetrenia, spravím všetko preto, aby si tu bol s nami. A vieš prečo? Pretože ťa milujem a život bez teba by som neprežila."

Leo

Cítil som sa hrozne. Myslel som si, že mám život pred sebou a teraz môžem akurát tak čakať na smrť. Zoe sa ma snažila presvedčiť o tom, že všetko bude v poriadku. Keby som vedel, ako sa bude teraz cítiť, nič by som jej nepovedal. Nechcem aby bola smutná.

,,Zoe, musíme sa s tým zmieriť! Láska, teraz by sme si mali užívať spoločné chvíle a nie behať po doktoroch. Tiež ťa milujem a preto nechcem, aby si plakala." Utrel som jej slzy.

,,Usmej sa na mňa! Chcem vidieť tvoj úsmev a nie slzy!"

,,Leo prosím. Sľúb mi, že so mnou zostaneš! Sľub mi to. Prosím." Pobozkala ma so slzami v očiach.

,,Zoe. Ja by som ti to sľúbil, ale čo keď to nesplním?"

,,Si silný a ja viem, že to spolu dokážeme!"

,,Mali by sme ísť už domov." Nemal som silu to ďalej riešiť. Súhlasila. Nasadli sme do auta a šli domov.

Zoe

Ani neviete aká smutná som bola z toho, čo mi povedal Leo. Bola som v koncoch rovnako ako aj on. Nešlo mi do hlavy, ako alebo prečo práve Leo. V kuse som nad tým rozmýšlala. Prišli sme domov, Leo to povedal Scottovi aj Emily, potom zavolal aj svojej mame. Bola pri nás do desiatich minút. Bola v šoku, plakala. Neverila tomu, rovnako ako aj všetci. Ale nechce sa mi veriť, že má Leo rakovinu. Prisahám, že s ním budem chodiť po doktoroch až kým mi nepovedia, že je Leo zdravý. Prisahám.

,,Prosím už neplačte." Povedal Leo zúfalo.

,,Chcem vás vidieť usmievať sa a nie plakať! Chcem aby ste boli šťastný kým som tu. Moju chorobu nijako neovplyvníme. Tak sa s tým musíme zmieriť a žiť ďalej. Mali by sme si užívať to, že sme spolu." Hovoril a po tvári mu začali pomaly tiecť slzy.

,,Láska, poď sem." Objala som ho. Nedokážem žiť bez Lea, ak sa mu niečo stane, neprežijem to. To som si istá. Život bez neho by bol zahalený tmou. Hnusnou tmou.

•••••••••••••••••••••••

Večer okolo jedenástej šli všetci domov. Ja som ešte bola v obývačke. Leo asi pred pól hodinou šiel za Sofiou.

Šla som za nimi do spálne. Spinkali. Obaja tak krásne a sladko spinkali. Pomaly som si k ním ľahla. V kuse som rozmýšlala nad tou Leovou chorobou. Dookola mi to behalo hlavou. Napadlo mi, že čo ak vymenili nejaké výsledky? Alebo si len namýšlam. Ach. Ľahla som si na Leovu hruď a pošepkala:

,,Ty ma neopustíš. Viem, že nie. Milujem ťa."

Leo

Šiel som za svojou princeznou. Sladko spinkala v postielke. Aspoň ona nebude trpieť mojím odchodom ako ostatný. Som rád, že je taká malinká. Aspoň nebude plakať keď zomriem. Ľahol som si do postele a rozmýšlal nad tým, prečo práve ja. Nakoniec som ani neviem ako zaspal.

(O dva dni neskôr)

Tak a je tu nová kapitola♥Ako sa Vám páčila?♥Bude všetko s Leovou chorobou len omyl?♥Uvidíte v pokračovaní ďaľšej časti♥
neznama19 ♥