●Bad Couple●Dokončené●

53.

Zoe

Ráno som vstala a neskutočne ma bolela hlava. Do šľaka! Šla som do kuchyne a vzala si tabletku na bolesť hlavy. Zavolala som Nike, nech sa nehnevá, ale nepôjdem von.
Nebol doma ani Scott. Zapípala mi sms-ka. Leo. Nech ide do kelu.
Bolelo ma to, že neprišiel. Nevidela som ho a necítila. A ten telefonát predtým, ako ma miluje a nevie sa ma dočkať.
Hrozne ma to bolelo pri srdci. Kašlala som na všetko. Vzala som si mobil a šla som späť do izby. Zavrela sa a plakala ďaľej...

(O tri dni neskôr)

Celé tri dni som bola zavretá vo svojej izbe a plakala. Mala som hrozne vyplakané oči. A tiež aj opuchnuté. Neozval sa. Celé tri dni.
Znamená to koniec? Prečo? Ja ho milujem a on mňa nie?
Rozhodla som sa. Idem za ním a spýtam sa ho na to osobne.

Leo

Celé tri dni som so Zoe nehovoril. Strašne mi chýba, ale nechcem aby ma videla takéhoto dobitého.
Dokážem chodiť, ale bolí ma pri tom celé telo. Modriny nechcú vôbec zmiznúť.
Celé dni ležím a už ma to vôbec nebaví. Najradšej by som vstal a rozbehol sa za Zoe. Tak rád by som ju objal. Chcem ju mať pri sebe. Potrebujem sa dať dokopy. Keď jej poviem čo sa stalo a že za to môže Kate, asi ju bude chcieť zabiť a ja budem potrebovať silu, aby som ju udržal. S Kate si to musím vyriešiť sám. Ach Zoe...

Zoe

Bola som na ceste za Leom. Vzala som si bratovo auto, aj keď nemám vodičák. Nechcelo sa mi v tomto daždi ísť pešo. Asi bude Leo naštvaný, ak sa dozvie, že som prišla s bratovým autom a ešte v tomto počasí a hlavne bez vodičáka, ktorý ešte nemám. Ale čo ak nebude a nezaujíma ho to?
Bola som pred Leovim domom a vystúpila som z auta. Dvere mal pootvorené. Neviem prečo. Vstúpila som a rozkrikovala som sa po celom dome.

,,Leo! Leo! Leo!" Asi doma nie je nikto. Pretože by už prišla aj jeho mama.

,,Leo?! Počuješ ma?! Potrebujeme sa porozprávať!" Kričala som z kuchyne.

Leo

Ležal som v posteli a rozmýšľal. Počul som z dola krik. Niekto ma volal. Počul som hlas Zoe.
Pomaly som vstal z postele a šiel dole. Na sebe som mal kraťase a tričko s krátkym rukávom, takže bolo vidieť moje modriny. Uvidel som stáť Zoe v kuchyni.

,,Zoe."

,,Myslela som si, že ani nezíjdeš." Sklonil som hlavu, aby nebolo vidieť môj dokonalý monokel.

,,Myslíš si, že som blbá? Hráš sa na neviniatko?! Celé tri dni Leo. Celé tri dni si neprišiel! Tie tvoje sladké rečičky stáli len za hovno!" Plakala. Prudko som zdvihol hlavu a šiel k nej. Od bolesti som síkol a zaťal zuby.

,,Zoe, prosím toto nehovor. Neboli to žiadne sladké rečicky. Milujem ťa najviac na svete. Máš pravdu. Klamal som, že som chorý, ale to len preto, aby si ma nevidela takéhoto. Zbitého ako psa."

,,O čom to kurva hovoríš?!" Pozrela sa na mňa. Uvidela môj monokel. Celého si ma prešla pohľadom.

,,Nechcel som, aby si videla všetky tieto modriny a monokel. Nechcel som, aby si ma videla takéhoto."

,,Leo?! Čo sa stalo?! V čom si mi klamal?! Kto ťa takto doriadil?! A pravdu!"

,,Poď si sadnúť." Povedal som a sadli sme si na gauč v obývačke.

Zoe

Leo bol celý dobitý a všade mal modriny. Čo sa stalo? V čom mi klamal?!

,,Povedz mi to už..." Stíchla som.

,,Zoe. Len mi sľub, že budeš kľudná a nepôjdeš za tým, kto za to môže."

,,To ti nesľúbim. Nie Leo." Toto mu slúbiť nemôžem.

,,Tak mi aspoň sľub, že keď ti to poviem, budeš tu so mnou, aj keď budeš chcieť zabiť tú osobu."

,,Ehm... Dobre." Povedala som, aj keď viem, že sa rozbehnem za dotyčným ktorý za to môže.

,,Deň pred tým čo si prišla, za mnou bola Kate. Vyhodil som ju odtiaľto a šiel s Jackom do baru. Jack odišiel skôr ako ja. Keď som šiel preč z baru, odchytila si ma skupina nejakých chlapov. Začali ma mlátiť. Nemohol som sa brániť, pretože ich bolo veľa. Nakoniec som stratil vedomie. Posledné čo som počul, bol hlas nejakého dievčaťa. Povedala, že ju nikto nebude odmietať. To bolo posledné, čo som počul. Na druhý deň ma našiel Scott a pomohol mi dostať sa domov. Nevládal som sa ani pohnúť. Vymysleli sme, že som chorý. Nechcel som aby si ma takto videla. Keby nie som dobitý, tak idem na to letisko za tebou aj na kolenách. Milujem ťa Zoe." Keď som počula meno Kate, mala som chuť ju zabiť.

,,Nie!" Postavila som sa z postele.

,,Zabijem ju! Prisahám!" Bola som hrozne nervózna.

,,Zoe, prosím ukľudni sa." Postavil sa aj on a hneď síkol od bolesti

,,Ty sa ukľudni a poď si ľahnúť. Ja idem za ňou a to čo sa stane, už nechaj na mňa!"

,,Nie Zoe! Ja si to s ňou chcem vyriešiť sám. Zoe, nechaj to na mňa. Prosím."

,,Nie Leo! Nechaj ma prosím. Ja som sa s tebou skoro pohádala znova kvôli tej špine. Tak to to ďaľej nejde!" Schytila som si vlasy a potom som sa chytila za hlavu.

,,Zoe ja viem, že si naštvaná. Ale prosím, nechaj to teraz tak. Nechcem aby si dopadla ako ja. Neprežil by som, ak by sa ti niečo stalo. Zoe, si konečne pri mne po takom dlhom čase. Nechcem riešiť Kate. Zoe, chcem ťa konečne cítiť pri sebe. Chcem ťa objať a pobozkať. Nechcem riešiť Kate. Prosím, dovoľ mi to."

,,Milujem ťa Leo. Ale nedokážem tu len tak sedieť a ona si užíva to, že ta dobili a usmieva sa na tom. Dobre... Teraz to nechám tak. Ale len čo ti bude lepšie, pôjdem za ňou a vyjasním si to s ňou. Či sa ti to bude páčiť alebo nie."

Leo

,,Láska. Nechcem ťa vidieť naštvanú ani smutnú. Chcem aby si sa usmievala. Zoe, konečne sme spolu. Po takom dlhom čase. Nesmierne si mi chýbala. Prosím usmej sa na mňa. Aspoň trochu." Zdvihol som jej hlavu. Konečne som ju pobozkal. Konečne som cítil jej pery. Konečne ju mám pri sebe. Odtiahol som sa od nej a ona sa usmiala. Konečne.

Tak máme tu novú kapitolu♥Ako sa Vám páčila?♥Poteší nás každý coment aj vote♥
neznama19 ♥