Lose Control

6.Časť

 Z POHĽADU JUSTINA

„Ako si ju to nazval?“ zaškrípal som zubami, zastrkujúc Abigail za seba, bol som v obrannej pozícii.

„Nepočul si? Nazval som ju pička,“ prehodil, akoby mi práve hovoril dnes je celkom pekne, však?

„Počul som. Len som si myslel, že po našom poslednom stretnutí,“ uškrnul som sa, „si budeš dávať väčší pozor nato, čo hovoríš.“

„Myslíš to stretnutie, kde som ťa skoro uškrtil?“ povedal posmešne.

„Nie, myslím to, kde som ti zlomil nos,“  opravil som ho. Výsmech sprevádzal každé slovo, ktoré som vyslovil. Jeho tvár okamžite sčervenala od zlosti a trápnosti. „A teraz, priateľu, sa jej ospravedlň.“

Vyvalil na mňa oči, no vzápätí sa na jeho tvári sformoval posmešný úškľabok.

„Povedal som teraz,“ nepríjemne som zavrčal, nemal som na toto náladu.

„A čo tak,“ chvíľu sa robil, že premýšľa, rukou si prechádzal po jeho imaginárnej brade. „Nie?“

„Zlá odpoveď, veľmi zlá.“

Ani som si to neuvedomil, a moja päsť sa stretla s jeho tvárou. Mike otočil hlavu do strany, vyfľusol krv a pozrel na mňa. Nadvihol som obočie, môj pohľad jasne hovoril varoval som ťa. Chcel mi ísť ranu vrátiť, no v poslednej chvíli som uhol, takže Mike trafil naprázdno, čo spôsobilo, že stratil balans a spadol. Vyžil som to, rukou som ho schmatol za tričko a postavil ho tak, že sme si pozerali do očí. Nečakane, bez akéhokoľvek náznaku toho, čo sa chystám urobiť som ho sotil o stenu, ktorá bola za nami.

„Takže? Teraz sa už ospravedlníš?“

„P-prepáč,“ povedal vystrašene, svoje ospravedlnenie adresoval jednej jedinej osobe. A to Abigail. Spokojne som sa usmial a pustil ho.

„Ani to nebolelo,“ povedal som ironicky a na päte sa otočil.
„Ideme," ruku som položil na Abigailin pás a jemne naň zatlačil. Jej nohy sa pohli a spolu sme odkráčali preč.

„Kto to bol?" zmätene sa spýtala.

„Nikto, o koho by si sa mala zaujímať." Zaškrípal som zubami.

„Justin!" zvýšila hlas.

„Myslím to vážne," odvrkol.

„Počul si, ako o mne hovorí. Mám právo vedieť, kto to je." Skrížila si ruky na prsiach.

Z POHĽADU ABIGAIL

„Pamätáš, keď sme sa prvýkrát stretli a ja som mal rozbitú tvár?" pozrel sa na mňa.

Myslíš, keď si mi namiesto bozku, ktorý som očakávala, otvoril dvere od auta zvnútra, pretože si mal doráňanú tvár?

„Áno," povzdychla som. „Pamätám."

„To mi spravil on," pozrel sa na mňa čiernymi očami.

„Oh," zamumlala som. „Prečo?"

„Čo?" zamračil sa.

„Prečo ti to spravil?" zopakovala som.

„Nechcem o tom rozprávať." Zavrčal.

Tak takto sa kazí perfektný deň.

„Prepáč," pošepkala som.

„Nie, v poriadku. Dáš si zmrzlinu?" ukázal na stánok si zmrzlinou.

„Dobre," súhlasila som.

Justin si dal dva kopčeky čokoládovej, ja jablkovú a citrónovú. Protestovala som, aby za mňa zaplatil, no nedal sa a zaplatil to aj tak. Urobila som naštvaný pohľad, pretože nemám rada, keď za mňa niekto míňa peniaze.