„Ako to myslíš zabudol som natankovať?“ vyprskla som, napodobňujúc jeho hlas.
„Tak, ako som to povedal,“ povedal priveľmi pokojne na tento druh situácie, v ktorej sme sa ocitli.
„Takže?“ vytiahla som obočie. „Zhrňme to,“ rozhodila som rukami. „Sme niekde v poli ďaleko za mestom a nemáme benzín nato, aby sme sa dopravili domov, správne?“
„V podstate,“ mykol plecami.
„V podstate?“ neveriacky som zopakovala. „Toto,“ ukázala som rukami naokolo, „je viac, ako len v podstate!“
„Upokoj sa. Zavolám Scootovi, aby po nás prišiel,“ hovoril pomaly, dával si záležať na tom, aby veľmi zreteľne vyslovil každú, každučičkú hlásku vychádzajúc z jeho plných pier.
„Oh, dobre,“ povzdychla som si. Cítila som sa naozaj trápne, pretože som vyvádzala kvôli ničomu.
„Pokojne dýchaj a relaxuj,“ poradil mi, pričom vystupoval z auta, pravdepodobne šiel zavolať doktorovi Braunovi.
Mal pravdu. Posledné dni sú naozaj stresujúce. V škole skúšky, vynikajúci priemer, ktorý mi kazí tá prekliata chémia (kvôli tomu som bola vtedy u doktora Brauna), a teraz, aby toho nebolo málo, som absolútne zmätená z mojich pocitov, ktoré prechovávam k tomu chlapcovi s krásnymi hnedými očami.
„Už je na ceste,“ povedal, keď mi otvoril dvere, čím mi taktne naznačil, aby som z auta vystúpila.
Z POHĽADU JUSTINA
„Aká náhoda,“ prehlásila Beth.
„Uhm, áno,“ odpovedal som kladne.
Avšak, nepripadalo mi to ako náhoda. Teda, myslím tým, aká je šanca, že zo všetkých ľudí, ktorí môžu byť v kaviarni, stretnem práve ju?
„Vieš, máme sa tu stretnúť s Abby,“ povedala a popritom sa pozrela na hodinky. Zdala sa mi byť... nervózna?
Nadýchol som sa, chcel som jej odpovedať, keď sa za mnou ozval ten známy dievčenský hlas.
„Ahoj, Beth. Prepáč, že meš—Justin?“ spýtala sa prekvapene a sadla si vedľa jej najlepšej kamarátky, ktorá zaujala miesto oproti mne.
„Ahoj,“ usmial som sa na ňu, bol som celkom nervózny vzhľadom k včerajšku.
„Takže, Justin,“ povedala po chvíli trápneho ticha Beth. „Chodíš na vysokú?“
Vážne?
„Áno, študujem medicínu,“ povedal som a nútene sa usmial.
Beth sa mi vôbec nepáčila. Prišla mi strašne preafektovaná a neprirodzená. Samozrejme, bola pekná, ale niečo jej chýbalo.
Nebola to Abigail.
„To je úchvatné!“ zvolala a tvárila sa, že ju to zaujíma. „Aj ja by som chcela ísť na medicínu.“
„Odkedy?“ spýtala sa prekvapene Abby. „Pokiaľ viem, chcela si ísť na žurnalistiku,“ povedala, zadržujúc smiech. Tiež mi mykalo kútikmi, no snažil som sa udržať si vážnu tvár.
„A ty, Abigail? Na akú školu chceš ísť po strednej?“ spýtal som sa s úsmevom.
„Ešte neviem, nechcem sa rozhodnúť prirýchlo,“ pokrčila ramenami a úsmev mi opätovala.
„Typická Abigail. Nerozhodná,“ prekrútila očami, bolo zrejmé, že Beth iritovala neurčitá odpoveď Abby.
„To som ja,“ nútene sa usmiala a palcami ukázala na seba.
„Ja to mám radšej pod kontrolou,“ povedala nízkym hlasom a žmurkla na mňa. Bez pochýb mala jej veta viac, ako len jeden zmysel. Vyprodukoval som zo seba niečo, čo v konečnom dôsledku mal byť smiech.
„Skutočne?“ rozhodol som sa hrať jej hru.
Bude zábava.
„Áno,“ žmurkla. „Ty snáď nie?“
„Samozrejme. Každý to tak má rád,“
„Nie každý. Naša Abigail ešte nevie, aké to je mať veci pod kontrolou,“ zasmiala sa, jasne mi hovorila, že ona už panna nie je, zato Abigail áno.
„Ale ty to vieš určite skvele,“ nadvihol som obočie, čakajúc jej odpoveď. Mohol som si všimnúť to nepohodlie, v ktorom sa nachádzala Abigail v tejto situácii.
„To viem. Niekedy by som ti to mohla ukázať,“ opäť žmurkla a oblizla si pery. V hlave som sa zatváril znechutene. Pretože tak som sa aj cítil.
Preboha, veď mala len 17 a prakticky mi ponúkala sex na počkanie. Som si istý, že by som ju nemusel presviedčať a aj sama by mi ho vyfajčila na záchodoch tejto kaviarne. Možno by to neskončilo len na vyfajčení môjho veľkého kamaráta...
Justin!
Ohriaklo ma moje svedomie. Vôbec som netušil, ako som na niečo také mohol myslieť.
„Som si istý, že si to ukázala už veľa ľuďom. Hlavne mužského pohlavia,“ hlavu som naklonil do boku čakajúc jej odpoveď. Beth sa zatvárila prekvapene a celá sčervenala.
Z POHĽADU ABIGAIL
Len som tam sedela a počúvala ich rozhovor. Cítila som sa ako piate okolo u voza. Justin ma úplne ignoroval, no zato s Beth sa veľmi dobre zabával. Bolo to trápne, len som tam sedela a počúvala.
„Čo robíš zajtra večer, Justin?“ spýtala sa Beth a lacne zaklipkala očami.
Panebože, správala sa ako štetka. Myslím tým, mám ju rada, sme kamarátky už veľmi dlho, ale ak ide o chlapcov, stráca všetku sebaúctu. Ako teraz.
„Ešte neviem. Prečo?“
„No vieš, Abigail mi hovorila, že ti ide chémia a tak som sa chcela opýtať, či by si ma nemohol doučovať, keďže toto nie je môj šálok kávy,“ nevine pokrčila plecami a znovu si oblizla pery. Trocha viac sa narovnala, aby dala do popredia jej poprsie. Jej veľké poprsie.
Pri nej som sa vždy cítila ako nikto. Ona bola vždy tá, ktorá pútala pozornosť chlapcov, hoc sa správala ako štetka. Vďaka nej som si uvedomila, že práve to sa väčšine chlapcov páči.
„ Nie som si istý, či je to dobrý nápad,“ odpovedal okamžite. Pousmiala som sa nad jeho pohotovou reakciou.
„Prečo?“
„Preto!“ odsekol nepríjemne.
„Oh, dobre. Mohla to byť zábava. Užili by sme si to,“ zahryzla si do pery a následne sa usmiala.
„O tom nepochybujem,“ jeho sarkastický tón som zaregistrovala okamžite. Avšak Beth si z toho nič nerobila a pokračovala vo flirtovaní s Justinom.
„Dobre robíš. Ja rada experimentujem a nevadili by mi ani domáce pokusy,“ žmurkla už snáď stýkrát za tú chvíľu, čo tu sedím.
To snáď nemyslí vážne.
„Beth, to by stačilo,“ zašepkala som jej do ucha tak, aby to počula len ona. Len prekrútila očami a naďalej mi nevenovala pozornosť. Ostatne, tak ako aj Justin.
Otázkou však ostávalo, prečo ma tento chlapec ignoruje ako keby ma nepoznal.
Krásne ďakujeme za 21 votes u predošlej časti! Strašne ste nás potešili a boli sme z toho úplne mimo! haha. Taktiež vďaka za vaše komentáre, ktoré sme si čítali asi 1000x! Dnes by sme boli naozaj rady, ak by ste nám opäť dopriali ten dobrý pocit, keď nám 'oplatíte' hodiny strávené písaním. Strašne sme vám vďačné, pošlite to kamošom a neprestávajte komentovať a lajkovať!
Prečo ju náš Bieber ignoruje?! Čo urobí ďalej?xoxo, Kamas!
YOU ARE READING
Lose Control
Fanfiction2.3. 2010 ,,Je štvrtok večer. Práve som sa vrátil s Karmou domov. Keď sme šli cez našu obvyklú trasu, Karma ucítila neznámy pach drahej kolínskej. Začala nahlas brechať a silno ma ťahať do hustého porastu. Pri pohľade na nehybné telo chlapca sa m...