Lose Control

39.Časť

Z POHĽADU JUSTINA

Klamal by som, ak by som povedal, že ma jej otázka nezaskočila a nezasiahla nepripraveného.  „Čo? Nie!“

„Tak potom prečo si to povedal?“ povedala ticho, mohol by som povedať, že jej bolo trápne rozprávať o tom.

„Proste som si myslel, že toho ľutuješ ty a chceš mi povedať niečo na spôsob Zabudnime na to, bola to chyba, pretože pre mňa to chyba nebola a nechcel som to počuť ani z tvojich úst. Myslel som si, že si to ani nebudeš pamätať, pretože úprimne, včera večer si pomaly ani na nohách neustála.“ Abbey sčervenala, bola ešte viac strápnená ako pred chvíľou a preto som rýchlo dodal: „A teraz, keď som zistil, že si to pamätáš, ma ako prvé napadlo, že toho ľutuješ,“ pokrčil som plecami a prisadol si k nej na posteľ.

„Neľutujem toho,“ zašepkala. „Nie je to tak, že by sme sa spolu vyspali a otehotnela by som,“ hravo pretočila očami a zasmiala sa, „myslím, že som to chcela spraviť dlhšie, len som nemala odvahu a alkohol mi ju zrejme dodal.“

„Takže dlhšie hovoríš?“ zaškeril som sa, bol som úprimne prekvapený jej náhlou otvorenosťou na tému sex a uspokojovanie sa. „Myslím, že by si sa mala opíjať častejšie, láska,“ žmurkol som a pobozkal som ju na čelo.

„Si hnusný,“ posťažovala si a odula spodnú peru.

„Včera som hnusný nebol keď si kričala Oh, áno Justin!,“ napodobnil som jej hlas spolu so vzdychmi prerušovaným svojím vlastným smiechom.

„Vieš čo? Choď do riti, Justin!“

„Do tvojej? S radosťou,“ zakričal som za ňou, keď vychádzala z mojej izby. Snáď sa neurazila... Vyšiel som za ňou a videl ju, ako sa obúva. Prišiel som k nej a obmotal som si ruky okolo jej pásu.

„Nechaj ma,“ zakrútila hlavou a chcela sa vymotať spod môjho zovretia, ale to sa jej prekvapivo nepodarilo.

„Prepáč,“ zašepkal som jej do ucha a pobozkal na miesto pod uchom, keď slabo vzdychla. „Nehnevaj sa na mňa, láska,“ bozkával som ju na krku a pomedzi bozky jej hovoril ospravedlňujúce slová. „Milujem ťa, vieš to, však?“

„Áno,“ otočila sa mi čelom a pobozkala ma. Za boky som si ju pritiahol bližšie, takže jej panva narazila na tú moju, čo vo mne vyvolalo vzdych. Abbey ma vzrušovala kurevsky moc a aj takýto letmý pohyb ma dokázal vzrušiť. „Justin? Koľko je hodín?“ odtiahla sa a v jej očiach sa začínala odrážať panika.

„Uhm, asi pol jedenástej, plus-mínus. Prečo?“

„Oh do riti! Mama ma zabije!“ zapišťala a videl som, že panika ju začínala kompletne ovládať.

Z POHĽADU ABIGAIL

Som mŕtva.

Totálne.

Mama ma zabije.

Nebudem počuť koniec. Nikdy.

„Upokoj sa. No tak, dýchaj, láska, počúvaj,“ Justin chytil moju tvár do dlaní a pozrel sa mi priamo do očí. „Je to v pohode. Povieš, že si prespala u Lyn alebo u mňa, okey?“

„Asi áno,“ povzdychla si. „Odvezieš ma domov, prosím?“

„Samozrejme, ideme?“  len som prikývla. 

„Drž sa, láska,“ Justin žmurkol a naštartoval. Kývla som hlavou a otvorila vchodové dvere.

„Jonathan, zlatko, my—Abigail?!“ hlas mojej matky sa rapídne zvýšil pri vyslovení môjho mena.

„Um, čau?“ bola to skôr otázka.

„Kde si myslíš, že si bola? Sakra, vieš ako sme sa spolu s tvojím otcom o teba báli?!“ vykríkla, bolo vidieť, ako veľmi naštvaná bola.

„Prespala som u Lyn,“ jednoducho som pokrčila plecami, snažila som sa vyzerať sebavedomo, pretože klamanie mi nešlo práve najlepšie. Mama nadvihla obočie, chcela, aby som to rozviedla. „Šla som k nej, to vieš, aby sme si spravili filmový večer, hovorila som ti, nie?“ oblizla som si pery, mama len nerozhodne pokrútila hlavou, „možno som zabudla,“ zamumlala som, „ale pointou je, že sme sa pri pozeraní jedného hororu tak báli, že som sa neodvážila ísť po tme domov a tak som u nej prespala.“

„Prečo pre teba neprišiel Justin?“ nedôverčivo nadvihla obočie.

„Pretože som vedela, že píše esej a nechcela som ho otravovať s takou hlúposťou akou je to, že som sa bála ísť sama domov,“ prevrátila som očami, „a tebe som volať jednoducho nechcela. A zdochla mi baterka, takže som ti nemohla napísať, to je všetko.“

„Tak či tak to bolo nezodpovedné, Abby. Vieš ako som sa o teba bála? A ešte k tomu, včera prišiel aj tvoj otec,“ povedala sklamane. „A ty si vedela, že príde. A aj tak si to zobrala takto nezodpovedne,“ pokrútila hlavou a v jej očiach sa mihlo sklamanie. 

„J-Ja...prepáč,“ vzdychla som, sklamaná sama zo seba.

„Prepáč nespraví vždy všetko lepším, Abigail,“ spojila si ruky, tvárila sa prísne. „Tvoj otec bol sklamaný.“

„Aj ja som,“ pritakala som.

„Máš na to dôvod,“ pery spojila do tenkej linky. Chcela som niečo povedať niečo typu Áno, ale nie je to až tak vážne. To len ty z toho robíš drámu., ale bola som prerušená zvončekom. Mama naklonila hlavu do boku, „kto to je?“ skrčila obočie a podišla ku dverám, ktoré následne otvorila.

Nie, len toto nie. Prosím.

„Oh, Bože, Abby, ani nevieš, ako som sa o teba bála. Kam si zmizla z tej párty? Mohla si mi aspoň zavolať!“ prehovorila Lyn.

Časť je krátka, ale berte to tak, že to je odozva za počet VOTEs, ktoré boli u minulej časti.

KOMENTUJTE, HLASUJTE.

Xoxo, Kamas