Lose Control

19.Časť

„No... možno si ich videl vtedy v televízií. Predsa len, bolo po ňom vyhlásené celoštátne pátranie,“ pokrčila ramenami Abbey a ja som prikývol.

...

Vchádzam na parkovisko starej a opustenej budovy, kde sa mám stretnúť s  Paulom. Z budovy vychádzajú dvaja muži, ktorí sú minimálne dvakrát starší ako ja. Nadvihnem obočie, Paul je poriadny sráč, keď si ma dá priviesť ochrankou.

„Si Jason?“ spýta sa jeden z nich.

„Áno,“ vydýchnem dym z cigarety a ohorok hodím na zem.

„Paul ťa očakáva.“

„Viem,“ zaškerím sa, očividne sú nervózni z mojej prítomnosti. Keď vojdem do budovy, do nosa mi udrie silný zápach. Skrčím nos od nechuti a pokrútim hlavou. Muži sa zastavia pred miestnosťou a pokynú mi, aby som vkročil.

„Ale no nie! Samotný Jason McCann prišiel za mnou, aby urobil biznis!“ zvolá Paul  a tleskne rukami.

„Potrebujem C4,“ poviem skrz zaťaté zuby, nemám na neho náladu.

„Áno, áno. Viem, že pouličné zdroje vyschli. Vraj to tam niekto všetko odkúpil,“ otrávene prekrúti očami, „preto si prišiel za mnou, však?“

Uznanlivo prikývnem. „Nie si tak pribrzdený  ako sa rozpráva.“

„Áno, rozpráva sa veľa vecí,“ pokrčí plecami a je zrejmé, že mu nevadí to, ako sa o ňom rozpráva, „ale... čo budem mať z toho, že ti tú C4 dám?“

Zasmejem sa. Podídem k nemu a spoza opasku si vytiahnem zbraň, ktorú následne nabijem. Tí sráčí, ktorí si hovoria ochranka sa ani nepohnú, tak posraní zo mňa sú. Odfrknem si.

„Povedzme,“ pošepkám mu do ucha, zatiaľ čo mu nabitú zbraň priložím ku spánku, „že nebudeš mať z hlavy bowlingovú guľu.“

„Jake!“ zakričí priškrteným hlasom, „prines mi C4.“

 

„No konečne! Kde si toľko trčal?“ vyštekne Chaz, keď nastúpim do auta.

„Drž hubu, Chaz. Ten neurotický kokot mi ju nechcel dať,“ prekrútim očami nad tým, ako idiotsky sa Paul správal. A vraj profesionál.

„Takže ju nemáš?“

„Samozrejme, že ju mám,“ odfrknem si a pohodlne sa usadím na koženom sedadle auta.

„Okey, pretože tá akcia je už dnes,“ zamrmle takmer nečujne.

„Vyjebávaš so mnou?!“ vyhŕknem, som absolútne prekvapený a nepripravený. Myslím, máme len bombu, žiadny plán ani nič.

„Vyzerám ako idiot, ktorý nevie, či je akcia dnes alebo zajtra?“ spýta sa podráždene.

„Mám odpovedať?“ úškľabok na mojej tvári sa zväčšuje. „Uvedomuješ si, že nemáme plán?“

„Áno. Ale proste to musí byť dnes,“ pokrčí ramenami, jeho ľahostajný postoj mi lezie na nervy.

„Dúfam, že niečo vymyslíš.“

„Ja? To ty si ten Jason Geniálny McCann,“ odfrkne poukazujúc na skutočnosť.  

O pár minút sa ocitneme pred skladiskom a ja posledný krát kontrolujem bombu.