Lose Control

43.Časť

Z POHĽADU JUSTINA

Ležal som na posteli a premýšľal o vyprázdňovaní gulí. Ozaj toho mám už dosť a toto všetko...oh do Boha.

Abigail.

Sľúbil som jej, že za ňou prídem. Uhm...kedy to bolo? Pred 12 rokmi? Asi.

Asi som nemal fajčiť trávu.

Z POHĽADU DR.BRAUNA

Skutočne povedal, že popremýšľa o vyprázdňovaní gulí? Pokrútil som hlavou a šiel do pracovne. Nie je možné, aby sa takto Justin správal. Čip bol naprogramovaný bezchybne, tak potom kde nastal problém? Vytiahol som svoje záznamy o Justinovi a čítal ich stále dookola, bol som rozhodnutý nájsť chybu, ktorá musela nastať.

...Po narezaní zátylku som čip vložil presne na určené miesto a následne ho napojil na vlákna vedúce do mozgu. Pravdepodobnosť, že by sa čip pokazil je 2 k 10. V čipe je zakódované jeho slušné správanie, avšak pri určitom kontakte objektu (v tomto prípade Jasona) s minulosťou alebo osobami týkajúce sa jeho života pred vložením  čipu do jeho tela  môže viesť k poruche, ktorú vyšle mozog cez vlákna do čipu, ktorý nie je naprogramovaný na tento druh emócie. Nastane prelínanie dvoch osobností- pred čipom a po čipe. Je to jednoduchý proces rozdvojenia osobnosti, viacej známej ako schizofrénia, čo v praxi zanemené, že by sa z Jasona stal bipolár. Následok poškodenia čipu môže viesť k natoľko závažným poruchám, že by jediným riešeným bolo čip z tela odstrániť. Pravdepodobnosť, že tento zákrok by Jasona usmrtil je 4 k 10.

Kvapky potu mi stekali dolu čelom, preto som ich zotrel. Ako je možné, že som tento spis našiel až teraz? Je viac ako isté, že Justin trpí schizofréniou. Panebože, ako je možné, že som si toho nevšimol už skôr? Celý čas od toho incidentu u polície to bol Jason. Možno aj dlhšie.

Počul som dupotanie po schodoch. Vyšiel som z pracovne, ktorá je hneď oproti schodisku a videl Justina.

„Kam ideš—“ zasekol som sa, „Jason?“ pôjdem nato inak.

„Čo? Scott, si v poriadku?“ nechápavo nadvihol obočie. „Som Justin,“ zasmial sa, „nie Jason.“

„Oh, prepáč,“ nervózne som sa zasmial. „Len už dlhšiu dobu mi pripomínaš jedného chlapca zo strednej. Volá sa Jason McCann a učím ho na chémiu a vieš—“ nedopovedal som, pretože by som sa do toho zamotal ešte viac.

„V pohode,“ mykol plecami, „idem za Abigail,“ usmial sa a odišiel.

Abigail? Vždy hovorí Abbey, tak prečo... oh môj Bože. Za Abigail nejde Justin, ale Jason. Rýchlo som zobral mobil a vytočil číslo Abigail.

Ľutujeme, ale volaný účastník je dočasne nedostupný. Zavolajte neskôr prosím.

Panebože.

Z POHĽADU TRETEJ OSOBY

Doktor Braun začínal pomaly panikáriť, zatiaľ čo Justin bol na ceste za Abigail. Potreboval ju vidieť a ospravedlniť sa jej zato, že neprišiel tak, ako to sľúbil. Medzitým sa Abigail doma učila, stále nemala prístup k mobilu, kvôli zákazu rodičov, takže nemala ako vedieť, že jej Scott volal. Keď započula slabé klopanie na okno, takmer vyskočila z kože. Naozaj sa veľmi zľakla a takmer bez dychu podišla k oknu, pretože chcela vedieť či sa jej to náhodou len nezadalo. Keď sa naklonila a zbadala Justinovu postavu, srdce jej vynechalo jeden úder. Nebolo to tak, žeby na neho bola naštvaná, to určite nie. Skôr sa o neho bála, pretože nemala ako zavolať mu ani nič tomu podobné. Usmiala sa a otvorila okno.

„Vyľakal si ma,“ zašepkala mu do ucha hneď potom, ako ho pustila dovnútra.

„Prepáč,“ usmial sa a pobozkal ju. Justin sa presunul na jej krk, kde jej uštedril zopár bozkov. Chcel pokračovať ešte nižšie, ale zazvonil mu mobil. „No to si snáď niekto robí piču,“ zavrčal a vytiahol mobil z kapsy. „Čo je Scott?“ vyprskol podráždene.

„Justin, hneď príď. Yael dostala panický záchvat a sám to nezvládnem,“ hovoril zadýchane, snažil sa Justin presvedčiť o tom, že to je pravda.

„Hneď som tam,“ povedal Justin nakoniec a pozrel sa na Abbey ospravedlňujúcim pohľadom.

„Choď,“ Abigail sa usmiala a objala ho.

„Milujem ťa,“ povedal jej o cez okno opustil jej izbu.

Z POHĽADU DR. BRAUNA

Pravdou je, že Yael žiadny panický záchvat nemala. Len som proste potreboval Justina dostať od Abigail. Plus, potrebujem ho vyšetriť a určiť správnu diagnózu. Sedel som na gauči a čakal ho.

Bude to dlhá noc.

„Som tu,“ povedal Justin hneď, ako som započul otváranie vchodových dverí.

„Fajn, poď som,“ povedal som s pokojom v hlase.

„Kde je Yael?“ pochybovačnou chôdzou prišiel až ku gauču, na ktorý si sadol.

„Spí,“ zaklamal som. „Než si prišiel, tak som jej dal morfium,“ klamal som ďalej. Postavil som sa ku gauču a prešiel k Justinovi spolu s injekciu v ruke. Jediný, kto dnes dostane morfium bude on. „Ale potrebujem—“ nedokončil som a injekciu som mu pichol do ramena.

„Čo to kurva j-“ zaspal. Zobral som ho do pracovne, kde som ho položil na stolík. Mám asi 2 hodiny nato, aby som určil to, ako veľmi je čip poškodený.

Justin sa začal prebúdzať a ja som vedel, že to neznamená nič dobré.

„Auu, bolí ma hlava,“ zakňučal a rukou si prešiel skrz vlasy. „Čo sa stalo? Nepamätám sa, že by som šiel spať, kurva.“

„A čo si pamätáš?“ pristúpil som k nemu bližšie, čo som asi robiť nemal, pretože mi okamžite jednu vrazil.

„Pamätám si to, ako ma nejaký kokot, ktorý sa ti kurevsky podobal uspal. Povedz, nevieš o tom niečo?!“ zavrčal a chytil ma pod krk.

„Justin, upokoj sa,“ zasyčal som z nedostatku kyslíka, ktorý mi spôsobil jeho pevný stisk.

„Ako jebnutý môžeš byť? Volám sa Jason. Mám ti to snáď kurevsky vyhláskovať alebo ktorého kokota?“ treštil mi hlavou o stenu a ja som cítil, že mi z nej začala tiecť krv.

Z POHĽADU JUSTINA

Narovnal som sa a vykročil zo Scottovej pracovne. Môj cieľ bol jediný. Abigail 

Okey, je tu opäť nová časť. Uhm, nie je dlhá, ale stalo sa tam celkom dosť vecí, nemyslíte?

Prosím, komentujte!!!!! Nás zaujíma váš názor na časť a priebeh story celkovo. Pretože, ako ste si všimli, dej sa začína gradovať každou časťou viac a viac a už len pár častí a dí end, bíčizzzz.

Takže: KOMENTUJTE!!:)

Xoxo, Kamas