Lose Control

29.Časť

Z POHĽADU JUSTINA

„Kurva!“ zaklial som príliš nahlas a hodil vázu, ktorá bola na stolíku o zem. „Do piče!“ rukou som si vošiel do vlasov a silno sa potiahol za končeky. „Môžem to jebať. Počuješ?! Môžem to jebať!“ kričal som nezmyselné vety, ktoré neboli adresovanú nikomu konkrétnemu. Kopol som do konferenčného stolíka, ktorý sa následne prevrátil, čo spôsobilo, že z neho spadli všetky veci, ktoré na ňom boli.

„Justi—“ zasekol sa Scott vo dverách a zrak mu spadol na prevrátený stolík a rozbitú vázu. „Panebože, čo sa tu stalo?“ vykríkol zhrozene.

„Nič,“ vyprskol som naštvane.

„Nehovor nič, keď viem, že to niečo je!“ rozhodil rukami, mohol som vidieť tú zlosť v jeho tvári.

„Nemusím sa ti spovedať, špeciálne nie vtedy, keď to nie je tvoja vec!“ zaťal som sánku, snažil som sa ovládať, no moja zlosť ma kompletne ovládala a lomcovala mnou.

„Nie je to moja vec?“ neveriacky zopakoval, „koho je toto dom? Koho je ten prevrátený stolík? Koho je tá rozbitá váza? Všetko je to moje, takže pokiaľ sa toto stalo v mojom dome je to moja vec!“ kričal tak nahlas, že mu na krku vybehla žila. Ešte nikdy som Scotta nevidel tak nasraného. A bolo mi to jedno.

„Choď do piče s tvojimi rečami, nikoho to nezaujíma. Rozbil som to preto, že som bol nahnevaný, čo znamená, že som bol nahnevaný ja, nie ty, tým pádom som to ja, koho to je vec,“ vyštekol som. „Nemusím sa ti spovedať.“

„Oh, ale to musíš,“ ironicky sa uškrnul, „pretože ja som ten, ktorý ťa živí. Bezo mňa by si tu už dávno nebol! Je to len o mojej dobrej vôli.  A to najmenej, čo môžeš spraviť je, že mi povieš, čo sa tu stalo.“

„Takže ti máš všetko vešať na nos? Nechceš náhodou ešte vedieť aj to, ktorá baba ma fajčila? Alebo ktorú som šukal? Čo? Aj to ti mám povedať?“

„Stačí!“ vykríkol. „Myslím, že sme skončili. Cho—“

„Áno? Ty si to myslíš? Tak ti poviem  novinku. Ešte sme neskončili,“ prerušil som ho.

„Ale áno, skončili. Choď sa upokojiť, potom sa porozprávame,“ snažil sa hovoriť pokojnejšie. A to ma ešte viac nasralo.

„Nehovor mi kurva, že sa mám upokojiť! Nie som nijaká kurvička, ktorej sa hovorí, kedy a kde má roztiahnuť nohy, do piče!“ hruď sa mi nadvihovala neuveriteľnou rýchlosťou, čo len poukazovalo na to, ako veľmi vytočený som bol. Keď Scott mlčal a videl som, že sa nehodlá tak skoro niečo povedať, prevrátil som očami a uviedol svoje telo do pohybu. Ramenom som vrazil do Scotta a prešiel ku vchodovým dverám, ktoré som následne otvoril.

„Počkaj, Justin,“ nadýchol sa, chcel niečo povedať.

„Prečo ma kurva stále voláš Justin? Volám sa Jason, Jason McCann, do riti!“ buchol som dverami a nasadol do svojho auta. Musím sa upokojiť.

Z POHĽADU DR. BRAUNA

Prosím, povedzte, že nepovedal práve to, čo povedal. To nemôže byť pravda. Čip bol naprogramovaný perfektne, kde sa stala chyba?

Klamal by som, ak by som povedal, že ma panika neovládla úplne celého. Rukou som si prešiel po tvári a vybral sa do svojej pracovne. Posadil som sa na pohodlnú koženú stoličku a zo zásuvky som vytiahol spisy o Justinovi. Nalistoval som prvú stranu, kde som písal úplne prvý zápis o ňom.

6.5. 2014

Čip som zhotovil veľmi rýchlo. Nebolo to nič ťažké. Do čipu som mu zabudoval slušné správanie a taktiež tam umiestnil filter, pomocou ktorého sa jeho pocity nezmiešajú, čo v praxi znamená, že sa čip nepokazí. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby sa pokazil. Ale viac ako pokazeného čipu by som mal strach o samotného Jasona, pretože čip je umiestnený na jeho zátylku a držia ho tam vlákna, ktoré sú súčasťou každého tela. Sú napojené na čip a vďaka týmto vláknam sa do mozgu vysiela signál, ktorého autorom je samotný čip. To zabezpečí jeho slušné správanie. Samozrejme, Jason si nebude pamätať nič z jeho minulosti, keďže celý jeho mozog je napojený na čip, do ktorého som neumiestnil údaje o jeho minulosti. Avšak porúchanie tohto čipu by spôsobilo katastrofálne následky.