Lose Control

9.Časť

„Č-Čo?“ zakoktal som sa, bol som mierne zaskočený jeho priamou a nečakanou otázkou.

„Kokcem snáď?“ zasmial sa na vlastnom vtipe.

„Vtipné,“ odsekol som sarkasticky.

Myslím, že sarkazmus je môj druhý jazyk.

„Vieš naozaj dobre zahovárať, Bieber. Teraz to vyklop,“ zatváril sa vážne a dal si dolu okuliare. Zrejme ich mal dlho, pretože pri koreni nosa mal odtlačky, ktoré mu isto spôsobili okuliare.

„No,“ natiahol som, pripravoval som nejakú zmysluplnú odpoveď, „Abbey je naozaj strašne krásna a veľmi inteligentná, má úžasný úsmev, krásne oči...“ odmlčal som sa, „ale je strašne mladá. Pre mňa.“ Dodal som.

„Veď má sedemnásť,“ nadvihol obočie, Scott bol zrejme zaskočený mojou náhlou a nečakanou otvorenosťou.

„A ja mám dvadsať. Som pre ňu.. starý,“ povedal som tragicky a potiahol sa za končeky vlasov.

Scott na mňa len hľadel a po chvíli sa začal smiať. Obdaroval som ho nechápavým pohľadom.

Je tu niečo smiešne?

„Chlapče, tri roky sú nič. Si pre ňu dokonalý, pochybujem, že má záujem o nevyspelých chalanov, ktorých zaujímajú len drogy, alkohol a sex. A presne takí sú jej rovesníci, “ nonšalantne mávol rukou, jeho gesto mi naznačovalo, aby som si o takéto veci nerobil žiadne starosti.

Keď si uvedomil, že nebudem nijako reagovať, rezignovane si povzdychol a opustil miestnosť, v ktorej sme sa nachádzali. A mňa v nej nechal. Ponoreného vo vlastných myšlienkach.

Z POHĽADU ABIGAIL

Zaujímalo by vás, ako som napísala ten test z fyziky? Možno nie, no aj tak vám to poviem. Dostala som D.

Ja, Abigail Faith Reed, som dostala svoje prvé D.  

Som nahnevaná na Justina, že mi prekazil moje učenie. Ale keď si to tak vezmem, nemôžem sa na neho hnevať. Bolo to od neho tak strašne zlaté... oh.

Práve som vychádzala zo školy, po mojom boku šla v úplnej tichosti Beth, keď som uvidela čierne porsche. Justinovo čierne porsche. Na tvári sa mi okamžite rozlial úsmev. Justin vyšiel z auta, na tvár si nasadil čierne slnečné okuliare a vydal sa smerom ku mne. Keď už bol takmer u mňa, rozpažil svoje potetované a svalnaté ruky. Okamžite som sa usmiala a rozbehla sa mu do náručia. Silno ma objal a vdýchol vôňu môjho parfumu.

Správali sme sa, akoby sme spolu chodili.

Ale my sme spolu nechodili.

Keď sa odtiahol, vtisol mi malý bozk na líce.

„Ahoj,“ usmial sa.

„Hey,“ odzdravila som s úsmevom. Neviem prečo, no zrazu som zacítila potrebu objať ho znovu. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a on tie svoje premiestnil na môj pás.  Pritlačil si ma viac k sebe, čo spôsobilo roj motýľov v mojom žalúdku.

„Prišiel som ťa vyzdvihnúť a zároveň ťa pozvať na večeru,“ povedal keď sa odtiahol.

Moje kolená sa podlomili už len z tej predstavy.

„Oh,“ začervenala som sa, bola som totálne mimo.

Justin s úsmevom pokrútil hlavou a dlaň mi opäť položil na môj chrbát. Milovala som toto jeho gesto. Bolo to nesmierne upokojujúce a cítila som určitú stabilitu, pocit bezpečia.