Lose Control

25.Časť

Z POHĽADU RYANA

Vedel som to. Už od toho prvého gólu čo dal počas zápasu som vedel, že to je on. Takúto taktiku mal jedine Jason. Úprimne, odveta bolo len utvrdenie dávno zistenej pravdy. Ale jedna vec mi nejde do hlavy.

Ako je možné, že on nevie, kto sme my?

Vymyli mu mozog alebo tak niečo?

„Vieš, kto sme?“ ukázal som na seba a Chaza.

„Áno, dvaja kokoti,“ odpľuvol si a odišiel.

„Kámo, to je—“

„Jason McCann,“ dopovedal som za Chaza a prikývol na utvrdenie. „A v plnej svojej kráse.“

„Ale čo to, do piče, bolo?“ vyhodil rukami do vzduchu a zatváril sa nechápavo.

„Neviem, ale niečo tu nesedí. Myslím, ako je možné, že vie, čo robil na svoje 15. narodeniny, ale nevie, kto sme my?“ niečo tu nehralo. Vedel som to. Len som nevedel čo. Ale určite to zistím a vrátim späť starého Jasona, pretože nám stoja kšefty.

Z POHĽADU ABIGAIL

„A kam pôjdeme?“ spýtala som sa zvedavo a zahryzla si do pery.

„Prekvapenie, láska,“ žmurkol Justin a pobozkal ma na pery. Odula som spodnú peru a prekrížila si ruky na hrudi, jasne som hovorila, že som nahnevaná. „Nepoviem ti to,“ zaškeril sa a plesol ma po zadku. „A teraz sa choď prezliecť.“

„A ako sa mám obliecť keď neviem, kam ideme?“ naklonila som hlavu do boku a nadvihla obočie.

„Dobrý pokus. Je jedno čo si oblečieš, pre mňa si krásna vždy,“ usmial sa.

Začervenala som sa a otočila sa. Vošla som do kúpeľne, kde som sa namaľovala a vyžehlila si vlasy. Vyšla som z kúpeľne a obliekla som si legíny, tričko a koženú bundu. Nastriekala som na seba pár kvapiek môjho najobľúbenejšieho parfumu a otočila sa na Justin, ktorý sa mi, prekvapivo, pozeral na zadok.

„Zlatko?“ odkašľala som si a snažila sa dostať trocha pozornosti od neho.

„Hm?“

„Ideme?“ rozhodila som rukami a upravila si koženku.

„Uhm, áno,“ zakrútil hlavou a párkrát zamrkal. Dala som mu pusu na líce a vyšla z apartmánu. Justin ma dohnal a preplietol nám prsty. Viem, že už by som si na toto gesto mohla zvyknúť, ale nezvykla som si. Vždy cítim motýľov v bruchu a zbožňujem to, pretože mám stále pocit, že to je tak, ako na začiatku- stále plné skutočných a silných citov.

„Už mi povieš kam ideme?“ hlavou som potočila tak, aby som sa mu mohla pozrieť do očí. Len záporne pokrútil hlavou. „Prosím.“

„Nepoviem ti to. Ale ak ti to pomôže, o chvíľu sme tam,“ pustil moju ruku a tú svoju obkrútil okolo môjho pásu. Hlavu som si oprela o jeho rameno a Justin mi vtlačil bozk na čelo. Chvíľu sme šli v príjemnom tichu, až sme sa dostali k pobrežiu.

„Justin? Čo tu robíme?“

„Vidíš tamten maják?“ ukázal prstom na vzdialený maják, ktorý svietil. Prikývla som.

„Tak tam ideme.“

„Čo?“ vypískla som, bola som nadšená a ohromená. Justin sa zasmial mojej reakcii a postrčil ma smerom k majáku. Šli sme po kamenej cestičke, ktorá nás priviedla priamo k majáku. Bol vyšší než som si myslela. Na vrchu veže blikalo svetlo.