Lose Control

32.Časť

„Ale, ale, ale," ozvalo sa za mnou.

Ten hlas mi bol povedomý. Celé telo mi zamrzlo, bol som studený ako ľad, no vo vnútri mi kolovala horúca krv. Pomaly som sa otočil na školskej chodbe a môj sluch ma nesklamal.

„Čo tu kurva chcete?!" vyštekol som na kokota blondiaka a pritepleného hnedovlasého poskoka.

„Vari sme ti chýbali," usmial sa pritepleným úsmevom debil, ktorého meno si nepamätám.

„Vy, teplí bratia, ste mi chýbali menej ako niekoľkometrové tsunami," odfrkol som, „Choďte oxidovať naspäť do Toronta!" vyštekol som.

„Tak skoro sa tam nevrátime, prestúpili sme na túto úžasnú školu, však, Chaz?" nadvihol obočie.

„Jasné, Ryan," žmurkol na mňa.

„Vy skurvení kokoti!" vykríkol som, niekoľko pohľadov na chodbe vyhľadalo moju tvár.

„Prepáč, čoskoro sa uvidíme," zasalutovali, žmurkli a odišli odo mňa.

Tak to si zo mňa robia piču. Nepotrebujem tu ďalšie priteplené ksichty. Stačí mi Mike a jeho buzerantská banda. Moje obvyklé kroky sa natiahli, dva normálne vystriedal jeden veľký a moje telo sa priblížilo ku skrinke. Napriahol som ruku, no potom sa zastavil.

Nepotrebujem ďalšie problémy.

Pľúca som naplnil čerstvým kyslíkom, neskôr všetok jeho obsah vydýchol. Moja hruď sa pomaly uvoľňovala a hnev opúšťal moje telo. Otočil som sa a vyhľadal učebňu, v ktorej som mal ďalšiu hodinu.

...

„O päť minút tréning! Máme pre vás prekvapenie!" otvoril dvere od šatne tréner a po zakričaní dvoch viet odišiel.

„Tak to som zvedavý," vydýchol som si sám pre seba a povytiahol si kraťasy. Zaviazal som si obe kopačky a spolu s ostatnými chalanmi vyšiel von na tartanovú dráhu.

„Dajte si päť kôl, potom poklusom na ihrisko!" rozkázal.

Bez akéhokoľvek problému som vyštartoval a o pár minút prebehol 3 kolá. Ďalšie dve som zrýchleným tempom odbehol a poklusom sa presunul na ihrisko.

Dobré zahriatie pred rozcvičkou.

„Dobre, Bieber!" krátkym potleskom ma obdaril tréner, keď som ako prvý dobehol na dané miesto.

„Ďakujem," usmial som sa a čakal na ostatných.

Všetci sme stáli v rade, očakávajúc neznáme prekvapenie.

Veď čo by to bolo za prekvapenie, keby bolo známe, však?

„Takže, mám po vás skvelú novinu!" začal, „do nášho tímu bola prijatá dvojitá posila!"

Neznie to zle.

„Dvaja najlepší hráči z Toronta boli prijatí do nášho tímu! Privítajte Ryana A Chaza!"

Počkať, ja som povedal, že to NEznie zle? Oprava; znie to najhoršie ako môže jedna pridrbaná veta znieť. To si zo mňa dnes niekto robí dobrý deň. A očividne mu to skurvene ide.

„Správajte sa k nim ako k ďalším bratom z našej veľkej rodiny. Ryan sa chválil, že pozná Justina. Čo keby si im ukázal našu školu a ďalšie miesta, ktoré by mohli chcieť vidieť?"

Keby som mohol, vysmejem sa mu do tváre. No po historkách, ktoré mi hovoril Fredo, a len o 20 minútach hrania na každom zápase ako odplata za zlé chovanie... Neviem či kvôli nim budem obetovať sledovanie zápasu zo striedačky.