Lose Control

17.Časť

„Zlatko, vstávaj,“ melodický hlas patriaci mame ma prebudil z môjho sveta. Prevalila som sa na druhý bok a snažila som sa tam opäť dostať. „Myslím to vážne,“ opäť ma vyrušila. Zavrčala som a hlavu si dala pod vankúš. „Abigail Faith Reed, máš tri sekundy na to, aby si okamžite vstala. Nenúť ma použiť násilie,“ prísne povedala a vedela som si predstaviť, ako pery stiahla do tenkej čiarky a zmrštila obočie.

„Fajn,“ zamrmlala som s hlavou stále pod vankúšom.

„Fajn,“ zopakovala, tleskla rukami a buchla dverami.

Sama pre seba som prekrútila očami a vstala z postele. Vošla som do sprchy a na telo nechala padať milióny kvapiek horúcej vody. O pár minút som vyšla a zabalila sa do uteráka. Umyla som si zuby, nalíčila sa a vyšla z kúpeľne a následne vošla do šatníka. Porozhliadla som sa a vybrala si čierne legíny, biele tielko, rifľovú bundu a biele tenisky značky converse. Vlasy som si vyčesala do drdolu a zo zeme zobrala tašku.

„Už som ťa chcela ísť skontrolovať, či si sa náhodou neutopila v tej sprche,“ zasmiala sa na vlastnom vtipe moja mama a dala predo mňa tanier s toastom.

„Mami, to bolo tak vtipné, až som sa zabudla smiať,“ prekrútila som očami a uhryzla si z toastu. Mama síce nie je dobrý vtipkár, to je pozícia ocka, ale toasty vie urobiť perfektné.

„Nebuď drzá,“ odvrkla a napila sa svojej kávy. Nadychovala som sa, že niečo poviem na svoju obranu, keď ma vyrušilo zvonenie môjho mobilu. Na obrazovke svietilo Justinove meno, usmiala som sa a zodvihla.

„Ahoj, láska,“ pozdravil ma a podľa tónu som vedela, že sa usmieva.

„Ahoj,“ zahryzla som si do pery, vedela som, že sa červenám z toho oslovenia.

„Môžem dnes zobrať moje dievča do školy?“

„Myslím, že môžeš,“ zasmiala som sa.

„Okey, o desať minút som u teba,“ a zložil.

Usmievala som sa ako idiot. Dokonca aj keď som po sebe umývala tanier som sa usmievala.

To už o niečom vypovedá.

Presne o desať minút zazvonil zvonček. Rýchlo som prehodila vak cez plece a vyštartovala z kuchyne.

„Idem do školy, ľúbim ťa,“ povedala som rýchlo a vyšla z domu.

Justin sa ležérne opieral o svoje čierne porsche. Na seba mal čierne gate stiahnuté po kolená, biele tielko a čierno-bielu kockovanú košeľu, ktorá bolo rozopnutá a jej rukávy boli vyhrnuté. Obuté mal, ako vždy, supry. Usmiala som sa a rozbehla sa k nemu. Rozpažil svoje ruky a tuho ma objal.

„Chýbala si mi,“ pošepkal mi do ucha a vtisol naň bozk.

„Videl si ma naposledy včera,“ zasmiala som sa a pokrútila nad ním hlavou.

„A čo!“ odvrkol a pritisol svoje pery na tie moje. Žiadostivo sa o ne obtieral a jazykom sa mi snažil prebojovať do úst. Pre teraz som mu vstup dovolila, mierne som pootvorila pery a začala vojnu jazykov. Justinove ruky blúdili po mojom chrbte, za pás si ma priťahoval stále bližšie a bližšie. Svoje ruky som premiestnila na jeho krk, avšak tam dlho nevydržali a premiestnili sa do jeho vlasov. Justin sa mi zahryzol do pery, začo som ho zaťahala za hlasy a on mi vzdychol priamo do úst.

„Pôjdeme?“ spýtala som sa zadýchane, keď sme sa od seba oddelili.

„Áno,“ pobozkal ma na líce a otvoril mi dvere od auta, do ktorého som následne nastúpila. Prešiel na stranu vodiča a naštartoval. Po ceste sme sa rozprávali o úplných banalitách a smiali sa. Keď Justin zaparkoval pred školou, cítila som, ako mi nepríjemne stiahlo žalúdok. „Bude to v pohode.“