Lose Control

21.Časť

Z POHĽADU ABIGAIL

Ráno som sa zobudila na sucho v ústach. Zívla som si a zišla dolu schodmi. Na chladničke bol pripnutý odkaz.

Zlatko, musela som odísť do práce, pretože prijali kritický prípad. Poznáš to. Ocko by mal byť doma o ôsmej, ja ešte neviem, kedy prídem. Ľúbime ťa, tvoji dokonalí rodičia. Ps: obed máš v chladničke.:)

Zasmiala som sa nad tým a odkaz hodila do koša. Naraňajkovala som sa a išla do izby za účelom umyť sa. Pozrela som na mobil a všimla si jednej novej správy.

OD: Justin

Láska, môžem pre teba prísť o pol hodinu?

Správa mi prišla pred dvomi minútami.

PRE: Justin

Samozrejme.

Celá natešená som vošla do sprchy a umyla sa. Následne som sa nalíčila a vošla do šatníka. Rozhodla som sa pre čierne šaty na ramienka, ktoré som mala nad kolenami a rifľovú vestu k tomu. Vlasy som si len prehrabla rukou a nastriekala som sa svojím obľúbeným parfumom.

Vtom zazvonil zvonček. Sama pre seba som sa usmiala a schmatla mobil. Otvorila som dvere a Justin ma okamžite pobozkal. Bola som prekvapená, ale spolupracovala som. Jazykom mi prešiel po spodnej pere, čím si žiadal vstup do mojich úst. Povolila som mu ho a o pár sekúnd sa naše jazyky preplietali v dokonalej synchronizácii. Ruky som mu obtočila okolo krku a on ma tými svojimi vyzdvihol tak, že som si nohy obkrútila okolo jeho pásu a oprel ma o naše vchodové dvere. Ruky si položil na môj zadok, ktorý následne jemne stlačil. Mojou odpoveďou na jeho čin bolo poťahanie jeho vlasov a vzdychnutie priamo do jeho úst. Cez bozk sa usmial a odtiahol sa.

„Chýbala si mi, láska,“ zašepkal do mojej pokožky na krku, kde kládol nespočetne veľa bozkov. Keď našiel moje slabé miesto pod uchom, hlasno som vzdychla a hlavu zaklonila dozadu- teda aspoň tak, ako mi to dvere za mnou dovoľovali.

„Aj ty mne,“ zašepkala som bez dychu a silno mu stláčala ramená. Jazykom mi prešiel po mojom citlivom mieste a vtisol mi posledný bozk na čelo. Pomaly ma položil a ja som si rukou prešla pozdĺž šiat, aby som ich narovnala.

„Pristane ti to. Si krásna,“ žmurkol a oblapil ma okolo pásu. Usmiala som sa, pobozkala ho na líce a nastúpila do auta. Justin zatvoril dvere na mojej strane a ani nie o sekundu bol na mieste pre vodiča a štartoval auto.

„Uhm...Justin?“

„Hm?“

„Kam ideme?“ nadvihla som obočie a zahryzla si do pery. Justin potočil hlavu mojím smerom a oblizol si pery predtým, než mi odpovedal.

„Ku mne,“ povedal jednoducho a pohľad presmeroval opäť na cestu pred nami. Zvyšok cesty bolo napäté ticho, vedela som, že je niečo zle. Ale nechcela som sa pýtať. Ak bude Justin chcieť, povie mi to aj sám. A ak nie... dostanem to z neho aj násilím.

Ležali sme na Justinovej posteli, hlavu som mala položenú na jeho hrudi a Justin si ma stále pritláčal viac a viac k sebe.

„Vážne Justin?“

„Čo?“ nadvihol hlavu, aby sa na mňa mohol pozrieť.

„Čo sa deje?“ zrak som obrátila na neho, otázniky priam svietili v mojich očiach.

„J-ja ani sám neviem,“ hlavu položil opäť na vankúš, „proste... v poslednej dobe sa mi snívajú dosť divné sny. Vlastne, to ani nie sú sny. Sú to skôr spomienky.“