Lose Control

36.Časť

Z POHĽADU ABIGAIL

Zabuchla som mu dvere pred nosom. Jeho správanie ma vytočilo tak, že som mala chuť udrieť do stolu. Nebolo to tým, že by som nechcela ospravedlnenie, ale tým, že už ďalej nedokážem akceptovať jeho správanie na verejnosti. Ak ma naozaj miluje, tak sa kvôli mne bude snažiť o zmenu. Nechcem zasa stáť na ulici s červenými lícami od hanby len kvôli tomu, že sa zasa nevie ovládať. Nemôžem. Nedokážem to.

Postava rozvalená v posteli, rozťahané tričko a tepláky. Tak som práve v tejto chvíli vyzerala. V rukách som zvierala mobil so slúchadlami, v ktorých mi hrala moja obľúbená pesnička. Ľahla som si na chrbát a so zavretými očami sa vžívala do textu.

„Vstávaj!" z uší mi zmizli štuple a moje telo sa od ľaku pohlo, „Ide sa žiť!" zakričala Lyn a skočila vedľa mňa na posteľ.

„Čo? Čo tu robíš?" zasmiala som sa.

„Ideme von," hodila plecami a ako rýchlo sa zjavila pri mne, tak rýchlo aj stála pri mojom šatníku.

„Nikam nejdem, neblázni," pokrútila som hlavou, „veď sa na mňa pozri," ukázala som na svoje rozstrapatené vlasy.

„Ale ideš, máš povolené byť do tretej ráno vonku," žmurkla a vytiahla modré džegíny a biele tielko z veľkej skrine.

„Kto to dovolil?" nechápavo som skrčila obočie a zasmiala sa nad jej zamysleným výrazom módneho poradcu.

„Dáš si toto a na to ešte ten krémový svetrík!" prikývla sama sebe.

„Haló!" zakričala som, aby začala vnímať moju prítomnosť.

„Uhm, tvoja mama, obleč sa!" hodila to na mňa a otočila sa k stolíku, „nepozerám sa, keby si dnes mala hanblivú náladu," uškrnula sa.

Len som prevrátila očami a sadla si.
„Kam to ideme?"

„Takže ideš?!" zvýskla a zatlieskala.

„Áno, len ak budem vedieť kam," zahichotala som sa. Keď si dala tú námahu prehovoriť moju mamu, nemôžem ju nechať ísť samú.

„Ideme na párty Steweho zo školy, ten futbalista," mávla rukou.

„Neviem, nepoznám ho," zahryzla som si do pery.

„Musíme tam ísť! V škole sa o ničom inom nerozprávalo. A myslím, že sa o takej párty bude hovoriť ešte dlho, no, ak si to budeme pamätať," zasmiala sa.

„Ja nebudem piť," pokrútila som hlavou.

„Keď myslíš..., no ísť tam musíš, inak ťa budú brať za úplného vydedenca a budeš ako z inej planéty, keď sa potom ukážeš v škole," serióznym tónom a s prikyvovaním hlavy vykladala do vzduchu.

„Veď tam idem," prevrátila som očami.

„Super! Obleč sa, zatiaľ ti vyberiem make-up," žmurkla a otočila sa naspäť k stolíku.

Zasmiala som sa a vyzliekla si tričko, ktoré som vymenila za tielko. Keď som mala na nohách inú látku ako predtým, sadla som si na malú stoličku a nechala Lyn, aby zo mňa urobila človeka. Na mihalnice som si sama dala špirálu a na jej zručnosti už záviselo, ako na mne bude vyzerať linka a bledé tiene.

„Hotovo!" zvýskla, asi spokojná s jej výtvorom. Otvorila som oči a začala spoznávať samú seba v zrkadle.

„Vyzerá to úžasne!" priznala som a usmiala sa na ňu.

„Môžem ti urobiť aj vlasy?" nadvihla obočie.

„Nie, len si ich vyžehlím a dám do vrkoča,"

Z POHĽADU JUSTINA

„Fredo, ja ti serem na nejakú párty, nikam nejdem," pokrútil som hlavu a pozrel sa na Freda, ktorý stál vo dverách.

„Ale... nebuď labuť! Pôjdeš! Veď to je Stewe! To si nemôžeš nechať ujsť," prekrútil očami.

„Ja nemám náladu na zábavu," skrížil som si ruky na prsiach.

„Ale máš! O pol hodinu sa po teba vrátim, urob zo seba lámača sŕdc!" potľapkal ma po ramene a odišiel.

Zabuchol som dvere a sadol si na sedačku. Nikam nejdem.

Z POHĽADU ABIGAIL

Plný dom ľudí upútal moju pozornosť. Ani záhrada, ktorej veľkosť sa podobala polovici futbalového ihriska, nebola prázdna. Všade sa pohybovali ľudia s červenými pohármi, niektorí už s napitou chôdzou, podaktorí ešte vedeli stáť na nohách. Zahryzla som si do líca a nesmelo vkročila dovnútra.
„Je tu priveľa ľudí," zašepkala som Lyn do ucha, no ona mňa cez hlasitú hudbu nepočula.

Prevrátila som nad ňou očami a oblizla si pery.

...

Tancovala som do rytmu hlasných basov neznámej pesničky. V ruke som držala poloprázdny pohár alkoholu, ktorého názov si nepamätám.

„Dnes si sa odviazala, to sa mi páči!" zasmiala sa Lyn a zakričala, aby som ju cez hluk počula. Urobila som grimasu, ktorá sa mala podobať na úsmev a prikývla. Priložila som si pitie k ústam a posledné kvapky si vyliala do úst.

Tackavou chôdzou som sa dostala do kuchyne, kde som si naliala ďalšiu várku čarovného odvaru menom alkohol. Nikdy pred tým som nepila. No dnes je dnes.

„Abbey?!" do uší mi vnikol Justinov hlas. Otriasla som sa a na chvíľu otriezvela.

„Čo tu robíš?" otočila som sa a zvraštila obočie.

„Žijem," hodila som plecami a zasmiala sa. Dnes mi je všetko smiešne. Alebo len teraz?

„Ale takto by si nemala žiť, pozri sa na seba," pokrútil hlavou a priblížil sa ku mne.

„Tak poďme žiť spolu," žmurkla som naňho a pritiahla som ho k sebe.

„Takáto pauza by sa mi páčila, no nemôžem ťa nechať takúto v tomto dome samú, ja---" priložila som ukazovák na jeho ústa, „Pššt," usmiala som sa a vtisla pery na tie jeho, začala som nimi rýchlo pohybovať a on onedlho začal spolupracovať.

Neskôr som pridala aj jazyk a spolu sme súťažili o dominanciu. Nohy som si obmotala okolo jeho pásu a ruky okolo krku. Jeho dlane chytili môj zadok a následne ho stlačili.

„Chcem ťa, Justin," zavzdychla som mu do úst.

„Nevieš čo hovoríš," vzdychol mi do úst naspäť.

„Viem čo chcem," pošepkala som a nadýchla sa, „si to ty,"

„Nemôžeme teraz, keď si v takomto stave... ja nemôžem," posadil ma na kuchynskú linku, no moje ruky nepočúvali jeho slová a zašli pod jeho tričko.

Následne som prešla po leme jeho boxeriek, prerušila som bozk a zašepkala; „Môžem ti hovoriť neposlušná lízanka?" moje zuby stlačili jeho ucho a on nechcene zavzdychal.

Nebudeme naťahovať, snáď ste si časť užili, čakáme VIAC komentov a vašich názorov!:) Čo bude ďalej?

Xoxo, Kamas!