Lose Control

24.Časť

Keď som vyšiel zo spŕch, obliekol som sa do riflí a úzkeho trička. Vlasy mi perfektne stáli a moja vôňa bola cítiť po celej budove. Vyšiel som von, kde ma už čakala Abbey aj s veľkým úsmevom na tvári.

„To bolo úžasné!" zapišťala a hodila sa mi okolo krku. Pobozkala ma na líce a hlavu zaborila do mojej hrude.

„Ďakujeme," usmial som sa a moje ústa prilepili jemný bozk na jej vlasy. „Láska, o hodinu sa sem musím vrátiť, potrebujem sa prezliecť do športového oblečenia, pôjdeme už?" vysypal som pravdivo.

Jej tvár sa zdvihla a pozrela sa mi do tvare.

„Prečo tu musíš byť?"

„Hráči z druhého tímu chcú odvetu," hodil som plecami, nekládol som tomu veľký dôraz.

Naše prsty na rukách sa preplietli, s úsmevom sme šli naspäť do nášho apartmánu.

„Ale, tak to je tvoja kunda!" vykríkol ten kokot s blond vlasmi.

„Ako si ju nazval?!" vyštekol som, pustil Abbeyinu ruku.

„Justin!" zakričala na mňa, keď som sa k nemu nebezpečne priblížil.

„Zopakuj to!" zahučal som mu do tváre.

„Kámo, tak toho si pekne nasral," zasmial sa vedľa neho čiernovlasý buzerant.

„Kurva, takto ju nikto nebude oslovovať!" vykričal som mu rovno do tváre.

„Justin! Prestaň!" zúfalo zapišťala Abbey, no moja myseľ ju nepočúvala, v podvedomí som mal iné plány. Moja pravačka sa zodvihla, zovrela sa v päsť a strelila blond kokotkovi ranu, „Nikdy viac, rozumel si?!" moja hruď sa nekontrolovateľne dvíhala, ,,Nikdy!!“ otočil som sa a chytil Abbey okolo pásu.

„Poďme,"

„Kto to bol?" okamžite sa spýtala, na nič nečakala.

„Nerieš to prosím," pokrútil som hlavou.

Ticho prikývla a spolu sme odišli na hotel. V našom apartmáne som si vybral tepláky, tielko a oranžové kopačky. Prezliekol som sa a bez ďalších povinností sa rozlúčil s Abbey a šiel na dohodnuté miesto. Čas ma neúprosne tlačil, a tak som zrýchlil krok. Pred bránou štadiónu som sa stretol s Fredom a spolu sme vošli dnu.

„Aj ste sa ukázali?" zasmial sa blondiak. Zabudol na moju ruku? Možno by som to tomu jeho úškrnu mal pripomenúť. Zatriasol som hlavou, aby som sa zbavil takýchto myšlienok. Teraz ide o futbal.

„Nemyslím, že si až tak starý, aby ťa zrak klamal. Áno, ukázali sme sa tu." prevrátil som očami, „Začneme?"

„Počkať," nadvihol ruky, „ešte sme sa nepredstavili," oblizol si pery a nadvihol obočie.

„Pravdupovediac, vaše mená nás vôbec nezaujímajú," hodil plecami Fredo a na jeho pravdivej poznámke som sa zasmial.

„Ale no tak," zakňučal čiernovlasý, „ja som Chaz, toto je Ryan," ukázal na blondiaka.

„V plnej kráse," kokot mi podal ruku.

„Tú krásu si asi nechal doma." Pohŕdavo som odmietol jeho ruku, „Ja som Justin, toto je Fredo, začneme už?" prekrútil som očami a ruky si prekrížil na prsiach.

„Takže, dáme si na rozohriatie závod na rýchlosť?" nadvihol obočie Chaz či ako tomu buzíkovi hovorí a nadvihol oranžovú loptu do vzduchu.

„Od tamtej brány po hentú, dvakrát za sebou?" oblizol som si pery.

„Môžeme," hodil plecami Ryan a postavil sa ku druhej tyčke bránky.

Chaz odpočítaval sekundy na imaginárnych stopkách.

Mám strach?

Nie.

Poskákal som si na mieste, keď v tom dopadla lopta na zelenú trávu. Moje nohy vyštartovali k ďalekej bráne oproti mne. Môj dych bol sústredený, tak ako moja myseľ. Biely cieľ sa stále približoval. Niet cesty späť. Len vopred.

Ruka mi pristála na ľavom železe brány a moje telo nezaznamenávalo únavu. Rýchlo som sa otočil a bežal na začiatok. Nezaneprázdňoval som sa pohľadom na Ryana, pretože to by môj výkon len spomalilo.

„Wau, chlape!" zakričal Fredo, keď som sa podoprel o kolená. Tento súboj som vyhral.

Ťažko som vydychoval a zotrel si kvapôčky potu z čela. Moje oči vyhľadali tie Ryanove, a keď sa stretli, moje kútiky pier sa nadvihli. Vyzdvihol som obočie a oblizol si pery.

Ďalšie výmysly, ktoré s nami chceli skúšať boli výkopy na bránu, kde sme sa striedali v bránení proti sebe.

Stál som pár metrov od lopty, pozeral sa na Chaza v bráne. Rozbehol som sa a svoj výkop nasmeroval mierne doľava.

 Chytil.

Prevrátil som očami, otočil sa a sadol si na lavičku. Teraz boli na rade oni. Fredo chytil Ryanovu strelu a víťazne si odpľul do trávy. Zasmial som sa a surovo zobral loptu blondiakovi. Položil som si ju na označené miesto a tento krát mieril hore.

Gól!

„Takto sa to robí, úbožiaci!" zakričal som a otočil sa. Usmial som sa na Ryana, ktorý o pár sekúnd strelil loptu do bielej siete.

Kurva.

„Takto si to myslel?" hodil plecami a zaškeril sa.

„Nie presne tak, ale dalo sa," povedal som nezáujmovým tónom, no vnútri ma to štvalo.

Túto výzvu sme prehrali. 1:1 je náš celkový stav- za beh a góly.

Naše pohyby zoslabovali, telá sa zastavili. Triky, presnejšie trik, ktorý nazývajú zemeguľa, sme urobili na prvý pokus.

Hodnotenie našich výkonov prerástlo to ich, vyhrali sme. S povýšeneckým výrazom som zatlieskal Fredovi a otočili sme sa na odchod.

„Čus," zasalutoval som a žmurkol. Vykročil som, no silné trhnutie za moje tričko spôsobilo, že som sebou nahol dozadu, stratil balans, no našťastie sa udržal na nohách. Nechápavo som sa otočil na päte a skrčil obočie na Ryana.

„Čo to do piče malo byť?!" vyhúkol som.

„Čo si to spravil?" nereagoval na moje slová.

„Čo? Toto?" znovu som zasalutoval a žmurkol.

„Chaz, videl si to?!" spýtal sa chalana vedľa neho. Obaja na mňa uprene pozerali, ich tváre spadli do vystrašeného pohľadu.

„Čo si urobil na tvoje 15. narodeniny?!" spýtal sa, tento raz, Chaz.

Nepremýšľal som. Moje ústa prehovorili rýchlejšie než môj mozog.

„Zhotovil som prvú výbušninu," moja veta všetkých utíšila... aj mňa.

!ĎAKUJEME ZA KRÁSNE KOMENTÁRE A 30 VOTES A 5 KOMENTÁROV!

Veľmi ste nás potešili, každý koment sme dôkladne preberali:D (Dokonca sme našli aj jednu odpoveď na Asku, ktorú sme museli lajknúť, pretože tam bola spomínaná naša story!:D)

Dnes sme to dali na opis jednej situácie, ale dosť dôležitej.;) 

Čo hovoríte na tú poslednú vetu?:O Zapríčinil to skrat čipu alebo niečo iné? Prečo takto reagoval Ryan?

Váš názor si prosíme do komentov! 

P.S.: Do toho gifu Aďa musela proste dať toho twerkujúceho Ryana!:DDDD

Xoxo, Kamas!