Lose Control

26.Časť

„Mami, Justin po mňa príde o päť minút!" zapišťala som, keď ma volal mamin vysoký hlas.

„Kamže to idete?"

„Do nákupného centra, idem mu robiť osobného poradcu," zasmiala som sa na seba do zrkadla a rozotrela si makeup pod očami.

Rozčesala som si vlasy, navoňala sa mojím obľúbeným parfumom a zišla dolu. Ruku mi zdobil nádherný náramok, ktorý mi včera dal. Ani v tom najkrajšom sne by ma nenapadlo, že mi ho kúpil.
Ale prečo mi ho dal až teraz? Neviem, no každopádne ma to veľmi potešilo a v najbližšej dobe ho nedám dolu ani keby som musela.

Zvonček na dverách upútal moju pozornosť. Keď som si napravila rifľovú bundu na rukách, otvorila som dvere a s pozdravom odišla ruka v ruke s Justinom.

„Chýbala si mi," vtisol mi bozk na čelo a usmial sa na mňa.

„Ty mne," zareagovala som na jeho slová a rýchly bozk mu prilepila na líce.
Naštartoval auto a zabočil na najbližšej odbočke.

„Nemáš svalovicu?" zasmial sa a narážal na včerajšie schody.

„Počuj, aby som ju nemala na ústach, keď na teba budem naštvaná a budem musieť mať naštvaný výraz." Zamračila som sa a pokrútila hlavou.

„Ale láska, veď vieš, že to myslím dobre," pohladkal ma po stehne, stále nespúšťal oči z cesty. Usmiala som sa na jeho geste a pozrela sa von z okna.

Prázdna cesta sa zmenila na zaplnenú ulicu s hustou premávkou. Okolo sa týčilo niekoľko domov a pohľad von konečne začal pripomínať vzhľad mesta.

Z POHĽADU JUSTINA

Plné parkovisko značilo, že vo vnútri bude dosť ľudí. Prešiel som už tretí rad zaplnený vozidlami, zasa bez vhodného parkovného miesta. Tresol som do volantu a naštvane zavrčal.

Nikdy predtým som sa nad takouto vecou nenaštval, no už pár dní mám zlú náladu a všetko mi vie preplniť imaginárny pohár trpezlivosti behom pár sekúnd.

„Justin..." pošepkala Abbey. Moja hlava si to vo vnútri usporiadala a náhle som sa spamätal.

„Prepáč," zahryzol som si do pery.
Prešiel som do ďalšieho bloku a konečne našiel voľné miesto. Vystúpili sme a po boku toho druhého šli do nákupného strediska.

„Kam pôjdeme?" zasmial som sa, keď sa Abbey zatočila uprostred haly a chytila sa za hlavu.

„Ja ti neviem, čo tak to vziať postupne?" hodila plecami a usmiala sa. Prikývol som a vošli sme do prvého obchodu, ktorý bol zhodou okolností plný pánskych košieľ.

„Čo tak túto!" nespýtala sa, skôr mi do rúk vrazila červenú košeľu s čiernymi kockami.

„Dobre," prekvapila ma jej rýchla premena z môjho dievčaťa na módneho poradcu. Zašiel som do kabínky a vyskúšal si ju. Sedela mi dokonalo a keď som si na nej zohol rukávy, bolo to priam perfektné. Vyšiel som von a ukázal sa Abbey. Nadšene sa postavila a jej záver bol; Kupujeme!

Vyšli sme von z prvého obchodu. Obmotal som si ruku okolo jej pásu a vtisol bozk na líce. Usmial som sa a s jej príjemnou prítomnosťou vyberal druhý obchod, ktorému urobíme kšeft.

Šli sme dlhou cestou na druhú stranu. Priblížili sme sa k lavičkám, na ktorej sedel chalan v mojom veku. Pritiahol som si Abbey bližšie k telu a spolu sme prešli vedľa neho.

„Máš neskutočne dobrú riť, skurvene sexy jebačka si," zapískal na Abbey. Otočil som sa naňho a vypúlil oči.

„Čo si to povedal?!" zakričal som. Pustil som Abbey a priblížil sa k nemu.

„No, že má skvelú riť," mykol hlavou smerom k Abbey.

„Ty si neskutočný kokot!" zavrčal som a chytil ho pod krkom za tričko.

„To mal byť kompliment," pískol.

„Justin, nechaj ho, prosím!" chytila ma za ruky.

„Tento buzerant sa ma snaží naštvať! No povedz mi, ešte sa ti nevyparili gule z toho tepla, ktoré sálaš?!" vypľul som naňho.

„Chlape, prestaň," povedal povýšeneckým tónom. Jemne som od seba odstrčil Abbey a jednou rukou mu vrazil.

„Prestaňte, pane!" otočil som sa na staršiu pani, ktorá na mňa neveriacky pozerala, „Zavolám políciu!" Nezaujímala ma. Mal som tu dôležitejšie vybavovačky.

„Ty jeden skurvysyn!" zahučal som mu do tváre. Všade bolo ticho. Môj hlas sa ozýval po celom objekte a moja ozvena zastavovala ľudí naokolo.

„Drž hubu!" zakričal som do úplného ticha a strelil mu facku.

Aspoň som si mal vymyslieť lepšiu výhovorku, než som mu jednu strelil. No nevadí.

„Ty si kokot!" zakričal na mňa, keď mu z nosa začala tiecť krv, „Čo máš za problém?! Kurva! Zájdi na psychiatriu! Ty si kurevský blázon! Boha!!" kričal tak, že mu na krku vystúpila žila.

„Drž tú pojebanú hubu, inak tu budeš kričať bez zubov!" precedil som cez zaťaté zuby, adrenalín vo mne vrel.

Nevnímal som okolie. Abbeyine vzlyky sa premenili na jemný šepot a ľudia okolo na bezvýznamné zrnká prachu. Bol som tu len ja a on.

„Prepáč! Už sa to nestane, dobre?! Čo pre teba mám urobiť, aby si ma nechal tak?" pošepkal, už nemal síl. Cítil som z neho strach a to ma donútilo usmiať sa.

„Daj sa vykastrovať," pošepkal som mu pri tvári. Zasmial som sa na vlastnom vtipe a hodil ho o lavičku celou svojou silou.

Z tranzu ma zobudili až policajné húkačky, ktoré sa zastavili a následne sa otvorili hlavné dvere s desiatkou približujúcich sa policajtov.

Ďakujeme za komentáre! Úžasné ste! Len tak ďalej... ani s votes neprestávajte:) A taktiež chceme poďakovať za každé zdielanie, ktoré ste aj bez našej prosby s ochotou urobili:) 

Čo si myslíte o tomto?:O Hovorili sme, že nemáme rady pomalé tempo, čiže už to začína;)

Inak..Sme obe choré, takže nám poprajte skoré vyliečenie (ale Kike až po sobote, lebo nechce ísť na svadbu:D:D)

Xoxo, Kamas!