Lose Control

30.Časť

Moje ruky zatočili celou silou volantom tak, že som urobil šmyk na druhú stranu vozovky. Prudko som šliapol na brzdu a zastavil na kraji cesty. Moje srdce silno udieralo do hrude, v rukách som stále zvieral volant a ťažko dýchal.

Toto je len sen.

Prehral som si v hlave každú sekundu, ktorá sa teraz stala.

Moja hlava sa strhla nabok, keď niekto silno zabúchal na sklo.

,,Ste v poriadku?" spýtal sa postarší pán, keď som stiahol okno.

,,A-Áno," zakoktal som, poriadne sa nadýchol a dokončil; ,,ale už musím ísť,"

Keď odstúpil, naštartoval som a pomalým otáčaním kolies sa približoval k Abbey domov.

,,Scott, čo si chcel?" zavolal som mu naspäť, nech sa potom nevypytuje.

,,Potrebujeme sa porozprávať, Justin, ale ako normálni ľudia," začal.

,,Teraz idem vybaviť dôležitejšie veci, keď prídem domov, môžeme sa porozprávať o čom len chceš, dobre?" vybalil som, chcel som sa venovať ceste.

,,Dobre,"

Z POHĽADU ABIGAIL

,,Ja toho chlapca nechápem," pokrútila hlavou Lyn.

,,Najprv ma veľmi ľúbi a potom ani nevie, že existujem," vzdychla som.

,,Ak ťa má rád, príde ti to vysvetliť, ak nepríde, vykašli sa naňho. Nevie, čo chce," vyhodila rukami.

,,Áno, ale ja ho nechcem stratiť," pošepkala som.

,,Keď sa správa ako debil, nemáš na výber. Nebuď len panáčikom v jeho hre, ktorý čaká, kým na kocke hodí šestku. Aj ty hádž kockou, taktiež musíš byť hráč,"

,,Pokúsim sa, no ešte mu dám šancu," povedala som do otvorených dverí, v ktorých stála Lyn.

,,Dobre, no pamätaj, že aj ty máš vlastné rozhodnutia, nie len on."

Z POHĽADU JUSTINA

Zaparkoval som pred známou bránou, v tele sa mi hemžili rôzne pocity. Mal som strach, no zároveň som sa tešil. Mal som trému, no chcel jej dokázať všetky moje city k nej. Vystúpil som z auta, zazvonil na zvonček u dverí.

,,Oh, Justin," prekvapene pootvorila dvere jej mama, ,,nečakala som ťa tu,"

,,Prepáčte, že vyrušujem, ale potrebujem niečo dať Abbey, môžem?" vytiahol som si papier z vrecka a silno ho zovrel v rukách.

,,Uhm, dobre, je vo svojej izbe," pustila ma dnu, kde som sa vyzul a vyhľadal si cestu k jej izbe. Zaklopal som na hnedé dvere a čakal na odpoveď.

,,Mama, nechaj ma," zavrčala.

Pomaly som pootvoril dvere a pozrel sa na jej telo, ktoré bolo hodené v perinách. ,,Mama," začala, jej hlas vychádzal spopod vankúša, čiže ma nevidela.

,,Abbey," pošepkal som a postavil sa pred ňu.

,,Justin?" odhodila vankúš na stranu a pozrela na mňa, ,,Čo tu chceš?" pokrútila hlavou a sadla si.

,,Chcem ti niečo dať," nadvihol som list.

,,Nechaj si to, choď preč," pokrútila hlavou, odmietla.

,,Prosím," kľakol som si, takže som bol v jej výškovej úrovni. Pozrel som sa jej priamo do očí a vložil papier do malých dlaní. Zatvorila oči, nadýchla sa a po pár sekundách začala čítať.