Lose Control

34.Časť

Cítila som sa ako telo bez duše. Bezvládna tenká haluz, ktorú unáša silný prúd vody. Nemám sa kam skryť. Všetko okolo mňa sa rúti a ja s tým nemôžem nič urobiť.

Zodvihla som svoj telefón, aby som sa pozrela, kto mi volá.

 Dr.Braun?

Prehltla som veľkú guču slín a pomaly si priložila mobil k uchu.

 „Prosím?" ozvala som sa priškrteným hlasom.

 „Abbey, láska," Justinov hlas sa dostal do mojej hlavy. Správa sa, akoby sa nič nestalo, a to ma fakt ničí.

 „Čo chceš?" naštvane som vydýchla.

 „Láska, veď vieš, že ťa milujem," pošepkal, až mi mráz prešiel po celom tele.

 „No to neviem, Justin, neviem to!" vykríkla som do prázdnej chodby v našom dome,  „Správaš sa ako úplný hlupák! Nemám na tvoje hry chuť! Choď zasa koštovať ústa Nattaly, viem o všetkom," na konci sa mi zlomil hlas, no neplakala som.

 „Čo tu melieš, prosím ťa?" zvýšil hlas.

 „Videla ťa bozkávať sa s Nattaly! Aspoň si jej mal lízať ksicht niekde inde, aby vás nikto nevidel!" zahučala som.

 „Kto niečo tak kurevsky úbohé mohol vidieť? Ako tomu môžeš veriť?!"

 „Ako ti včera mohol veriť policajt, hm? Myslíš si, že som hlúpa?!" rozhadzovala som rukami aj keď ma nikto nemohol vidieť.

 „Okamžite mi vyklop, kto to povedal!" zakričal.

 „Nie!" odsekla som.

 „Tá suka Lyn? To ona?! Do piče tá falošná zmija!" na druhej strane som počula hlasný úder. Asi udrel rukou do stolu. Od neho by ma to po včerajšku ani neprekvapilo.

 „Nebola to Lyn! A nenazývaj ju tak! Rozumieš?!" zaškrípala som zubami.

 „Tak kto?! Kto kurva mohol takto úboho klamať?!" jeho zrýchlený dych som počula aj cez ten malý reproduktor,  „Nebola to tá piča Beth? Však to bola ona?" jeho hlas sa zdal byť pri druhej vete pokojnejší.

 „Nepoviem ti už nič!" bola som pripravená ukončiť, keď sa zasa ozval.

 „Takže to bola ona! Tá jebnutá suka! Nechápem, ako takému niekomu po tom všetkom môžeš veriť." Dopovedal a zložil.

Z POHĽADU JUSTINA

Och tá kurva.

Hovoril som si, keď som si prechádzal jej profil na Facebooku. Klikol som na informácie a našiel si jej adresu. Zapísal som si ju do poznámok v mobile a bol pripravený ukázať, kto je v tejto hre naozajstný hráč.

Auto som naštartoval a bez zbytočností zaradil najvyššiu rýchlosť. Teraz mi bolo jedno či je tu táto rýchlosť zakázaná, pravidlá som teraz nevnímal. Jediná vec, ktorá ma naozaj trápila, bola tá suka.

Zuby som mal pevne zaťaté a rukami silno stláčal volant. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na jej dom. Pozoroval som svoj odraz v okne a pomaly si nacvičil usmiatu tvár. Vyšiel som von a s priateľskou grimasou zazvonil.

 „Dobrý deň," usmial som sa na jej mamu,  „moje meno je Justin, som kamarát Beth," zaklipkala som očami.

 „Oh, ahoj, Justin. Ja som Alice, jej mama, poď ďalej," odstúpila a usmiala sa na mňa.

Plán číslo jedna: Dostať sa do tohto skurveného bytu, splnená.

 „Mohol by som ísť za ňou? Potrebujem sa s ňou porozprávať," sám som si v duchu tlieskal za tón, s ktorým som hovoril.