Lose Control

45.Časť

Z POHĽADU ABIGAIL

Žalúdok sa mi prakticky dotkol podlahy a nohy sa mi začali chvieť.

„Čo? Prekvapená?“ Justin- alebo mám povedať Jason?- sa zaškeril a naklonil hlavu na bok, zatiaľ čo si oblizol pery a nadvihol obočie.

„Zmätená,“ povedala som pravdivo a až teraz som si uvedomila, že doktor Braun leží na mojej dlážke v mojej izbe. Otočila som sa smerom, kde ležal a rýchlo sa k nemu rozutekala.

„Owww,“ doktor Braun sa chytil za hlavu a rozlepil oči. Vydýchla som vzduch a vlastne si aj uvedomila, že som celý čas zadržiavala dych. „Kde som?“

„Pozrime sa, role sa vymenili, Scott. Už to nie som ja, kto leží na zemi, zmätený a s bolesťou hlavy, však? Povedz, aký to je pocit, keď si nevieš spomenúť ani na to skurvené miesto, kde sa nachádzaš, hm?“ vyštekol, Justinov postoj bol napnutý, bol pripravený zaútočiť a úprimne? Bála som sa ho.

„Ako to môžeš povedať, Justin—“

„Jason. Moje skurvené meno je Jason, do piče!“ vyprskol, bol agresívny a mne sa z toho všetkého začala točiť hlava. Scott sa postavil zo zeme a rukou si prešiel po hlave a sykol bolesťou.

„Ja som ti zachránil život! Ak by som tam nebol ja, nebol by si ty tu! Môžeš si tvrdiť čo chceš, ale len vďaka mne si tu!“ Scott sa obhajoval a ak som pred chvíľou tvrdila, že som zmätená, tak som klamala. Pretože teraz som.

„To je choré!“ Justin vyprskol, „vďaka tebe som zabudol na moju minulosť. Do piče, veď ani teraz toho veľa neviem.“

„A čo chceš vedieť? Že si Jason McCann, najobávanejšie decko v Las Vegas a vôbec v celých štátoch? Že si od 14 hádzal bomby medzi nevinných ľudí a pozoroval, ako zomierajú? Ak je tu niečo choré, si to ty.“

O môj bože.

„Oh, ak by som bol tebou, nehovoril by som, kto je chorý. Príde ti normálne, že niekomu vymažeš pamäť? Spravíš z neho úplne iného človeka? Vieš, na tieto vedecké pokusy sú králiky a krysy, nie ja.“

„Bol si mŕtvy! A ty ani nie si človek. Si bezcitný a tým pádom aj bezcenný pre túto spoločnosť!“

Toto Scott prehnal.

„Ako si, do piče, dovoľuješ toto tvrdiť, do boha,“ Justin zasyčal a vrhol sa na Scotta. Ten ale bol pripravený. Vytiahol striekačku a pichol ju Justinovi do ramena. „Kurva,“ zamrmlal a spadol na zem.

„Nie!“ zvrieskla som a so slzami v očiach a kľakla si k Justinovi. „Zobuď sa, prosím!“

„Abigail,“ zamrmlal Scott.

„Nie!“ vošla som si rukou do vlasov, „toto všetko je vaša vina!“ ruky som dala do pästí a začala ho búchať do hrude.

Hm, teraz mi asi  1 z chémie nedá.

 „Počúvaj ma,“ povedal pokojne, „dal som mu morfium. Potrebujem mu ten čip vyoperovať, rozumieš?“

Z POHĽADU DOKTORA BRAUNA

„Aký čip?“ zašepkala vyčerpane, bola zmätená a ja som ju nevinil. Naložil som Justina do auta a sadol si na miesto šoféra, Abigail sedela vedľa mňa na mieste spolujazdca. „Tak mi už konečne poviete, o čom toto všetko je?“ rozhodila rukami a viac sa oprela o opierku sedadla.

„Dobre....“ a povedal som jej úplne všetko. Od toho, ako som Jasona našiel cez to, ako som ho zmenil na Justina až po súčasnosť. Mlčala, nič nehovorila, proste len počúvala to, čo som jej hovoril. „A to, čo som mu vyhadzoval na oči dnes u teba v izbe,“ odmlčal som sa, hľadal som správne slová, „nemyslel som to tak. Zlosť ma ovládla a niekedy si proste berie zo mňa to najlepšie,“ ospravedlňujúco som pokrčil plecami a pokračoval, „plus, musel som ho vyprovokovať. Potreboval som, aby sa ku mne priblížil a ja som mu mohol pichnúť morfium,“ vysvetlil som, keď som uvidel jej zmätený  výraz.