Lose Control

16.Časť

Z POHĽADU ABIGAIL

Nenávidím, keď to robí! Nenávidím, keď ma napína a ja kvôli nedočkavosti nemôžem zaspať! Podľa mňa to robí naschvál! 

Ležím v posteli a robím moju obľúbenú činnosť- čítam si SMS-ky.

Je to divná záľuba? Možno, no ja som toho názoru, že nie.

Nohy som mala pritlačené k sebe a keď som sa konečne odtrhla od svietiacej obrazovky môjho telefónu, ukazovákom som si pomaly prešla po perách a následne po krku, kde sa mi robila modrá značka. Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa dnes stalo.

Ja, Abigail Faith Reed, mám, ak teda nepočítam tie lásky zo škôlky, prvého frajera. Pred mesiacom by som sa vysmiala do tváre každému, kto by mi povedal, že dnes budem ležať v posteli s cucflekom na krku, motýlikmi v bruchu a naplánovanou schôdzkou s mojím frajerom.

Pousmiala som sa nad mojimi myšlienkami a zatvorila oči. V mysli sa mi prehral celý deň, a keď som nenásytne zívla, upadla som hlbokým snom.

Otvorila som oči a asi po stý raz sa prehodila na druhú stranu postele, aby mi do očí nesvietili lúče slnka z môjho bieleho okna.

Dnes nie je len obyčajná nedeľa. Dnes odhalím, čo za prekvapenie pre mňa Justin naplánoval. A pravdupovediac, nemôžem sa dočkať až zistím, čo to bude.

Pred zrkadlom v kúpeľni som, ako sa to hovorí, zo seba urobila človeka. Keď som si na mihalnice naniesla tenkú vrstvu špirály, zazvonila mi zvučka na mobile.

Nová správa.

Umyla som si ruky a utekala do izby. Na posteli mi svietil displej s jednou neprečítanou správou.

OD: JUSTIN

Dnes o 13:30 po teba prídem.

Super, ešte mám 2 a pol hodiny.

Povedala som si pri pohľade na hodiny. Schody som zutekala ako srnka a svoje raňajky, ktoré sa skladali zo sušeného ovocia a trocha medu, som behom dvoch minút zjedla.

 „Dobré ráno," hlas mojej mamy mi zaznel v ušiach, na čo som sa ihneď otočila a hľadela do jej tváre pri dverách.

 „Ahoj," jej iróniu som si nevšímala a pozdravila ju s veľkým úsmevom.

 „Tuším si sa zobudila s dobrou náladou," žmurkla a vyzula si topánky.

 „Tak mi ju snáď nechceš pokaziť," žmurkla som tiež a potichu sa zasmiala, keď nadvihla obočie.

 „Prestaň so mnou hovoriť ako s nejakou kamarátkou, Abigail," pokrútila hlavou a ja som sa jej otočila chrbtom, aby nevidela, že sa smejem.

Nemám sa s ňou rozprávať ako s kamoškou, keď ona sama sa ku mne tak chová? Ach tie mamy.

 „Otec dnes príde o šiestej večer, buď prosím doma," preskočila na druhú tému,  „Vieš, že mu chýbaš, keď bol tak dlho preč," dodala a sadla si na barovú stoličku oproti mne.

 „Komu by nechýbala táto dokonalosť?!" ukázala som si na tvár a nadvihla obočie. Mama reagovala smiechom a ja som s mojím úžasným hereckým talentom zahrala urazené dievčatko.

 „Buď doma," so smiechom povedala, keď som opúšťala miestnosť.

 „Budem," zakričala som naspäť a zatvorila dvere od mojej izby.