DIFFERENT

- 5 -

-Callum-

Sedel som v škole, samozrejme nevenoval pozornosť výkladu učiteľa a pohľadom vypaľoval čiernu dieru do hodiniek na stene.

Keď sa konečne triedou rozniesol zvuk oznamujúci koniec tohto utrpenia, chystal som sa ísť na obed. Nanešťastie sa o moju lavicu oprelo akési dievča, zabrániac mi v odchode.

Pravdepodobne so mnou chodí do triedy, no ťažko povedať, nemám v tom dobrý prehľad.

„Ahoj, Callum. Včara som nebola v škole, tak mi napadlo, či by si mi nemohol požičať svoje poznámky z matematiky." Usmiala sa na mňa jemne a s veľkými očami sa naklonila nad moju lavicu, poskytnúc mi nežiadúci výhľad na jej dekolt. 

„Prečo si ich nevypýtaš od nejakej svojej kamarátky?" Spýtal som sa bez záujmu. 

Prameň blonďavých vlasov si nervózne omotala okolo prsta, než vysvetlila: „N-no...myslím, že tvoje poznámky sú lepšie. Predsa len, matematika ti ide..."

Naplnilo ma zlé tušenie z toho, kam sa táto konverzácia schyľovala a začal premýšľať nad únikovou cestou.

„Vlastne...celkom v nej zaostávam. Možno..." dlaň zložila jemne na tú moju, „...by si ma mohol začať doučovať."

V duchu som prekrútil očami a unavene si povzdychol, zvažujúc, či jej na rovinu povedať, čo si myslím. Našťastie skôr, než som tak mohol urobiť, sa od vedľa ozvalo:

„Callum nemá čas na doučovanie. Musíme spolu robiť projekt."

V duchu som sa pousmial nad Danielovým klamstvom a s vážnou tvárou prikývol. Z triedy som ešte započul nespokojný hlas: „Čože? A čo tie poznámky?" To ma však Daniel tiahol preč.

„To máš u mňa." Povedal som vďačne, so smiechom v hlase, keď ma Daniel na chodbe pustil a zmiernil tempo.

„Kedykoľvek." Zasmial sa a spoločne sme vošli do jedálne.

Vybrali sme si jedlo a sadli si k nášmu zvyčajnému stolu. Bol to stôl pri okne odkiaľ sme mali výhľad na celú jedáleň a zároveň neboli úplne všetkým na očiach, takže nás každú chvíľu niekto neotravoval.

„Čo robíš po škole?" Spýtal som sa ho po chvíli ticha, no keď sa mi žiadnej odpovedi nedostávalo, zdvihol som hlavu od taniera a zbadal, že ma vôbec nevníma.

„Hej, koho to tam hypnotizuješ pohľadom?" Spýtal som sa žartovne, na čo rýchlo sklonil hlavu k tanieru a predstieral, že nič nepočul.

„Ale no ták," povzdychol som si, no zo zvedavosti pokračoval ďalej, dožadujúc sa aspoň nejakých odpovedí, „našiel si si nejakú novú?"

Pohľadom som skúmal dievčatá v jedálni a hľadal niekoho, kto mohol zaujať Danielovu pozornosť.

„Callum?" hlesol po chvíli ticha, venujúc mi skúmavý pohľad s kúskom zvedavosti.   

„Ako si prišiel na to, že si gay?" spýtal sa otvorene bez ostychu tichším hlasom, na čo mi od prekvapenia trochu zabehlo.

Daniel bol po väčšine vtipný a pozitívny. Mal svojský zmysel pre humor, no v momente keď prišla na rad táto jeho zadumaná stránka s nepredvídateľnými myšlienkovými pochodmi, dokázalo ma to zaraziť.

„P-prečo sa pýtaš?" Vyhŕkol som zľahka vyvedený z miery a napil sa minerálky na tácke.

Danielovo myknutie plecami mi ako odpoveď veľmi nepomohlo, no napriek tomu som mu povedal to, čo už neraz počul:

„Proste som začal mať podozrenie, že ma to ťahá aj iným smerom. Brali ma viac predstavy o chlapcoch ako o dievčatách. Nakoniec som tomu dal šancu a zistil, že je to tak. To je vlastne celé."