DIFFERENT

- 33 -

-Callum-

Atmosféra, ktorá sa ostatným mohla zdať napätá z tak vzrušujúceho okamihu, ma neprestajne ťažila a vo vnútri pomaly, no isto, dusila.

Cítil som všetky tie pohľady, ktoré sa s toľkým nadšením zarývali do mojej osoby.

Hrdlo sa mi nepríjemne sťahovalo pod náporom toľkej nervozity, zatiaľ čo studený pot na mojom zátylku vsakoval do goliera snehovo bielej košele, ktorá ma po celý čas škrtila na krku.

Napriek falošnej maske pokoja, moje srdce sa nedokázalo upokojiť.

Bál som sa.

Nie.

Bol som vydesený na smrť.

A zrazu to prišlo.

„Shayla Patryshia, beriete si Calluma Wilsona?" Opýtal sa neznámy hlas v pozadí.

„Beriem." Vyšlo bez zaváhania z jej jemne namaľovaných pier.

„Callum Wilson, beriete si Shaylu Patryshiu?" Zopakoval.

Môj pohľad sa z ničoho nič stočil do boku. Akoby som presne vedel kam sa pozrieť. Akoby som cítil, kde stojí.

Sam.

Hľadel na mňa s bolesťou a odporom v očiach. 

Napriek diaľke, ktorá nás delila, jeho nenávisť som cítil všade okolo seba. Lepšie povedané...priamo v sebe.

Otočil som tvár naspäť a usmial sa.

„Beriem."

„Môžete pobozkať nevestu." Ozvalo sa.

Shayline oči prekypovali šťastím, rovnako ako môj úsmev, ktorý som po celý čas cítil na tvári.

Pomaly som sa naklonil a zľahka ju pobozkal, keď moju myseľ zahalil Samov ohlušujúci výkrik:

„Nenávidím ťa!!"

Prudko som sa posadil a trhane zalapal po dychu. Rukou som ihneď zašmátral po lampe na nočnom stolíku, no jediné, čo mi prišlo pod ruku, bol môj mobil. Ten mi však postačil na to, aby som si v rýchlosti zasvietil baterku a rozhliadol sa okolo seba.

Namiesto svojej izby som spatril Danielovu hosťovskú a pomaly si začal prehrávať momenty z včerajšieho večera, objasňujúce terajšiu situáciu.

Pohľad som uprel na Sama, pokojne spiaceho vedľa a ihneď si zhlboka vydýchol.

Našiel som ho. Rozprávali sme sa. Ostal som spať u Daniela.

To všetko sa podľa času na mobile, určujúceho tri hodiny ráno, stalo...včera.

Čo znamená...

Pohľadom som skĺzol nižšie po oslepujúco žiariacej obrazovke a niekoľko sekúnd len nemo, s ľadovou prázdnotou vo vnútri, pozoroval dátum týčiaci sa v dolnom rohu.

Prišlo to.

Deň, ktorý som si tak veľmi prial nezažiť a vymazať celú jeho existenciu už teraz.

Deň, ktorý v mojom vnútri vytváral od samého začiatku obavy, spolu s nepoznanou úzkosťou a neutíchajúcim strachom.

Deň, ktorý mal zmeniť všetko čo bolo a čo od teraz nadíde.

-Samuel-

Chladný vánok spôsobujúci nepatrné zimomriavky na častiach mojej odhalenej pokožky vykúkajúcej z pod paplóna, ma nakoniec prinútil odlepiť od seba viečka a prebudiť sa do izby ponorenej v rannom prítmí, len aby som spozoroval miesto vedľa seba zívajúce prázdnotou.