DIFFERENT

- 23 -

-Daniel-

„Rozumieme si? Nech sa už nič takéto neopakuje inak vám zaručujem, že sa to bez následkov jednoznačne nezaobíde!" Hulákal muž sediaci za stolom pred nami.

Snažil som sa aspoň tváriť, že vnímam celú túto prednášku o správaní, no jediné na čo sa moja myseľ sústredila bol opäť chlapec sediaci vedľa mňa. Alebo to bol ten odporný chlap sediaci vedľa neho?

Skôr to nevyslovené. Čo všetko sa schováva v príbuzenstve tých dvoch?

„A vy!" ukázal prstom strážnik, na chlapa vedľa, „Nehanbíte sa? Biť sa s deckami? Ste dospelý, preboha."

Z Jamieho strýka vyšlo iba nezrozumiteľné zabručenie, ktoré mohol mať na vine alkohol, pravdepodobne stále prúdiaci jeho telom, alebo možno tým nosom plným krvi.

Na svoje dielo som bol pyšný, to som musel uznať. Jeho tvár celkom ladila k uniforme postaršieho policajta pred nami. Minimálne ten obrovský monokel rysujúci sa pod okom.

„Nič som neurobil! To on na mňa z ničoho nič zaútočil!" Prepaľoval ma vražedným pohľadom Jamieho strýko, na čo sa policajt s nadvihnutým obočím obrátil mojím smerom.

„To nie je pravda!" Vykríkol ihneď Jamie, pri čom ostali všetci, včetne mňa, pozerať naňho.

„Iba sme tam sedeli, keď nás z ničoho nič začal tento muž obťažovať." V očiach mal odhodlaný výraz, ktorý spolu s jeho presvedčivým tónom, donútil strážnika opäť zapochybovať.

Nakoniec si prešiel rukou do krátko zastrihnutých vlasov a papiere držiace v ruke odhodil na kraj stola. „Dobre je mi to jedno. Proste vypadnite. Ak sa niečo podobné znova zopakuje, takto ľahko vám to rozhodne neprejde."

Miestnosťou sa ozvalo zjednotené zaškrípanie troch plastových stoličiek a následné kroky, doprevádzané brblaním policajta.

Ako náhle sa za nami zatvorili dvere policajnej stanice, ozvalo sa: „Povieš mi čo to tam malo kurva znamenať?! Nevieš sa správať?! Chceš aby som ťa naučil poriadnej výchove??"

Ihneď som Jamieho odstrčil z dosahu toho nechutného chlapa a ruku, ktorou ho zrejme zamýšľal schmatnúť, vykrútil za jeho chrbát. „Nepovedal by som, že on je ten, kto tu potrebuje prevýchovu. Nedotýkaj sa ho tými špinavými prackami."

„Čo si to dovoľuješ?! A prečo mi kurva tykáš? Vyzerám ako nejaký tvoj priteplený kamoš?!" Vytrhol sa, na čo som sa ho chystal znova zadržať.

„Prestaňte," Zadržal nás oboch Jamieho naštvaný hlas, „Ty! Ty prestaň už konečne!" Kričal na chlapa stojaceho predo mnou, s nasratým pohľadom v očiach.

„Neotváraj si na mňa hubu ty-"

„Stačí! Daj mi pokoj a vypadni konečne!"

„Veď počkaj. Ešte uvidíš." Zanadával a na moje prekvapenie sa s posledným vražedným pohľadom, skutočne otočil.

Sledoval som jeho postavu až kým nezabočil do ďalšej ulice. Pozrel som naspäť na Jamieho, pri čom pohľad na slzy v jeho očiach ma robil úplne strateným.

„V poriadku?" Podišiel som k nemu, na čo sa na mňa nechápavo pozrel.

„Nebuď smutný," začal som potichu, no skôr než som pokračoval ďalej v mojom profesionálnom utešovaní, prerušil ma jeho nahnevaný hlas: „Nie som smutný. Som nasratý!"

Vratkým pohybom ruky zotrel slzy v jeho očiach a topánkou nahnevane kopol do jedného z kamienkov ležiaceho na chodníku.

„Prečo mi nemôže dať pokoj?! Uhhhn!" Zakňučal a pokračoval v odkopávaní kamienkov, zatiaľ čo ja som ho z boku iba vykoľajene pozoroval.