DIFFERENT

- 13 -

-Samuel-

Po tom čo sa pred chvíľou odohralo v kuchyni, som hlasno zabuchol dvere od izby a vyvalil sa na matrac. Na chvíľu ma napadlo, že mi niekto príde vynadať za ten hluk, ktorý stváram, no pochybujem, že niekoho zaujímajú moje pubertálne nálady. 

Hnev zo mňa postupne opadával a nahradzoval ho smútok. 

Prečo sa toto deje? Prečo, nemôžem žiť ako iný ľudia v mojom veku? 

V hlave sa mi vytvorila predstava ako z amerického filmu, ako spolu s mamou pripravujeme raňajky, zatiaľ čo otec sedí pri stole s novinami v rukách. Jedlo spoločne položíme na stôl a po tom čo všetko rýchlo zjem, si prehodím tašku cez plece a z oboma sa rozlúčim. 

Vybehnem pred dom, kde ma už čakajú moji kamaráti a spoločne kráčame do školy. Akurát keď sme sa spoločne na niečom smiali, ma z predstáv vytrhlo klopanie na dvere. 

Na moment som sa zľakol, že mi skutočne niekto prišiel vynadať, za ten hluk. 

Počul som ako sa dvere otvorili, tak som sa rýchlo postavil. Keďže som nemal zasvietené svetlo, vôbec som nevidel človeka pred sebou. 

„Pani Simonsnová?" Napadlo ma ako prvé. 

Kto iný by sem chodil? Asi mi ide vynadať za to čo sa pred chvíľou stalo. Inštinktívne som zatiahol za šnúrku, ktorú som nahmatal vo vzduchu a zasvietil svetlo. 

Cítil som ako moje nohy zapustili korene do podlahy. 

Celé telo mi oťaželo a vzadu na krku sa začali vytvárať malé kvapôčky studeného potu.

Čo tu robí?? 

Sledoval som ako jeho pohľad putuje po celej miestnosti a pociťoval pri tom nepríjemné napätie. Presne toto sa stať nemalo. Prečo prišiel? 

Myslel som, že po tom, čo som sa mu celý týždeň vyhýbal, pochopil, že to čo sa stalo bola nehoda. Dúfal som, že to ocení a tiež sa mi bude vyhýbať, no namiesto toho tu stojí predo mnou a prekvapene si obzerá moju izbu. 

Premýšľal som, nad tým, čo znamená ten jeho šokovaný výraz v tvári. Je to možné...že tu nikdy nebol? 

Mladý pán domu sa zrejme nepohybuje často v služobníckom krídle, ako vidím. 

Ale aj tak, by ho nemalo prekvapovať kde bývam. 

Myslel som, že keď to uvidí, bude sa tváriť skôr znechutene. Uvedomí si rozdiel medzi nami a už o mňa nezavadí ani pohľadom. 

Tak čo sakra, znamená ten šokovaný pohľad? 

Moje počiatočné prekvapenie postupne vyprchalo a nahradilo ho sklamanie s kúskom hanby. Dobre, možno troška viac ako kúsok hanby. 

Ako keby nebolo dosť ponižujúce, už len, že žijem v jeho dome. 

Ja...bol som za to rád, to áno, pretože inak by som ostal na ulici...lenže v tejto chvíli, som si prial aby boli moje predstavy skutočné a ja som sa s Callumom mohol zoznámiť niekde v škole ako jeho spolužiak. 

Možno by si ma všimol a tiež by sme sa zblížili. 

Možno by som sa nehanbil, ukázať mu kde bývam. 

Možno by som ho mohol predstaviť rodičom. 

Možno by bolo všetko inak. 

Nekonečné ticho preťalo až Callumové roztrasené „P-prečo?" 

To je asi poprvé čo ho počujem koktať. Za iných okolností, by mi to prišlo určite roztomilé, no momentálne, bolo jediné čo som vnímal Callomova prítomnosť a zbesilý tlkot môjho srdca.