DIFFERENT

- 26 -

-Jamie-

„Jamie? Myslíš Jamieho z našej triedy?"

Zastal som pri započutí svojho mena pred dverami triedy, do ktorej som mal namierené.

„Áno. Ten s ružovými vlasmi. Nejako sa zblížili s Danielom. Nevšimla si si?" Hovoril dievčenský hlas, zatiaľ čo som s rukou položenou na kľučke, neodolal a zvedavo počúval.

„Čože? Ako je to možné? Nikdy pred tým som ich nevidela ani rozprávať sa. Čo všetko si videla? Hovor, hovor!" Naliehal iný dievčenský hlas.

„No, nemusíš to brať ako niečo vážne, len...sa spolu začali zrazu rozprávať, trávia spolu kopu času a tiež začali jesť pri jednom stole. Nemyslíš, že je to zvláštne?"

„Snaží sa mi prebrať Daniela? Hah, ani by som sa nečudovala. Vieš aká je Jamie kurva. Najprv si začne so Stevnom a potom skočí na Daniela. Alebo, žeby išiel po Callumovi?"

„Vieš, že to tak nemusí byť. Naviac, nikdy sa neujasnilo či so Stevnom naozaj chodili."

„Pre Boha, to určite nie. Steven má naviac. To Jamie sa po ňom začal lepiť. Vieš, čo sa o ňom hovorí. Všetci si myslia, že je teplý. No a Steve sa očividne nasral a zmlátil ho za to za školou..."

„Hej, čo tu robíš?" Ozvalo sa vedľa môjho ucha, na čo som sa vyľakane otočil a spatril usmievajúceho sa Daniela.

„Uhm, bol som na odchode. Poďme." Povedal som rýchlo a potiahol Daniela za ruku, aby sme boli čo najskôr preč.

„Nehovoril si, že potrebuješ nejaký zošit? Našiel si ho?" Pýtal sa nechápavo, zatiaľ čo sa ani nehol z miesta.

„Spomenul som si, že ho mám doma. Poďme na obed." Zaklamal som a znova zaťahal za jeho rukáv. Našťastie sa tentokrát skutočne pohol a ja som sa rýchlym krokom vydal preč s Danielom v pätách.

Kráčal som smerom do jedálne a snažil sa nepremýšľať nad tým čo som práve počul. Normálne by mi to bolo možno aj jedno, no veta „všetci si myslia, že je teplý" mi nedovoľovala zahodiť to len tak celé za hlavu.

Naozaj si to všetci myslia? Od kedy? Alebo to tak bolo vždy, len som si to nevšimol? A prečo? Ani o vzťahu so Stevnom nikto skutočne nevedel. Vyzerám snáď ako gay? Žeby to robili tie ružové vlasy? Je to len kvôli tomu?

„Hej, si v poriadku?" Spýtal sa starostlivý hlas za mnou, pri čom som ucítil jemné zovretie ruky na svojom zápästí, ktoré ma zadržalo v ďalších krokoch.

Automaticky som sa otočil a čelil Danielovmu vrúcnemu pohľadu.

Je rovnaký ako ja? Po tom čo som mu hovoril o rozchode so Stevnom a tiež po tej puse minule, bolo mu to určite jasné z mojej strany. Ale čo on? Opätoval mi bozk, čo znamená, že to má rovnako. Nie? Možno ak by som vtedy ihneď nezrdhol, dozvedel by som sa čo si myslí.

„Stalo sa niečo?" Zopakoval, na čo som sa ho takmer priamo spýtal to čo som chcel vedieť. Našťastie som sa zadržal a v tichosti odpovedal: „Nič sa nedeje."

„Ja len, že...vyzeráš, že ťa niečo trápi. A tiež...nechcel si ísť jesť? Jedáleň je opačnou stranou." Hovoril celkom nechápavo.

„Oh uh jasné...som v pohode. Tak poďme." Povedal som v rýchlosti a už kráčal opačným smerom.

-Daniel-

Nechápavo som sledoval Jamieho predo mnou a premýšľal nad tým čo sa deje. Bolo očividné, že ho niečo trápi, no keďže si iba v tichosti naberal jedlo na tácku, nemohol som vedieť o čo ide.