DIFFERENT

- 7 -

-Callum-

Konečne piatok. Pomyslel som si a hodil do seba ďalší pohárik vodky s džúsom.

Daniel vedľa mňa už nejaký čas iba pozeral do mobilu, tak som ho trochu drgol lakťom aby sa mi začal venovať.

Pozrel na mňa s otázkou v očiach, na čo som mu veľavravne ukázal na seba s nádejou, že pochopí čo chcem, no moje myšlienkové pochody sa k nemu očividne nedostali, keďže svoju pozornosť venoval ďalej svojmu mobilu.

Povzdychol som si a mobil mu zobral z ruky. Skôr, než mohol začať protestovať, spýtal som sa nespokojne:

„Čo je také dôležité, že nemôžeš ten telefón pustiť ani na chvíľu z rúk?"

Daniel len rozpačito odvrátil svoj pohľad a odpil si zo svojho poháru.

„Ale no ták. Píšeš si s niekým? Počkaj, nehovor mi, že si stihol niekoho zbaliť!" Vyzvedal som s menším úsmevom, snažiac sa odľahčiť situáciu a zlepšiť mu náladu.

Daniel však nezaujato odvetil:

„Nie nikoho som nezbalil."

„Tak?" Spýtal som sa, nevzdávajúc sa, na čo si Daniel povzdychol a konečne spustil.

„Vieš ako som ti ukazoval toho chlapca?" Hlesol a ja som sa zamyslel. Chvíľu mi trvalo, než sa mi v mysli vyjasnilo a ja som si spomenul na chlapca v jedálni.

„Toho ružovovláska?" Poznamenal som neisto. 

Daniel smutne prikývol a odpil si opäť z poháru, než sklamane vydýchol: 

„Volá sa Jamie. A je zadaný."

Jeho ramená poklesli a oči posmutneli. Rýchlo do seba hodil ďalší celý pohárik a ľahol si na bar s pohľadom upretým do prázdna. 

Moja dobrá nálada taktiež ihneď spľasla. Nemal som rád, keď bol Daniel smutný. Bol pre mňa ako brat, keďže sme sa poznali už od škôlky a naši rodičia sa priatelili. Danielova rodina bola totiž celkom známa v oblasti biznisu.

„Chodí to dievča do našej školy?" Spýtal som sa po chvíli ticha, snažiac sa vypátrať, kto bol Danielovým konkurentom.

„Nepovedal by som, že sa jedná o dievča." Hlesol zdráhavo a ja som sa zamračil.  

„O to lepšie, nie?" Vyhŕkol som nechápavo. Ak chodil s chlapcom, Daniel mal hneď omnoho väčšie šance. Nerozumel som, prečo sa teda tváril tak nešťastne. Teda, až kým neodpovedal na moju otázku.

„Chodí so Stevnom." Vypľul to meno znechutene z úst a moja sánka od prekvapenia poklesla.

„So Stevenom?!" Zakričal som dosť hlasno, no našťastie ma hudba v pozadí prehlušila.

„Presne tak." Pritakal podráždene s nahnevaným podtónom v hlase. 

„Bavíme sa o tej istej osobe áno? Steven z našej triedy?? Ten ktorý šikanuje každého druhého žiaka na škole. Ten Steven??"

Daniel rýchlo vypil celý ďalší pohárik a tresol ho o bar tak silno, až som sa čudoval, že sa nerozbil. To mi prišlo ako dosť jasná odpoveď. 

„Sakra, od kedy je on vôbec gay??" 

Daniel si strápene prešiel rukami po tvári a nahlas vydýchol. „Aghhh ja neviem. Proste spolu chodia." 

Môj mozog vôbec nebral tvrdenie, že ten hnusný chalan, jeden z najväčších šikanátorov na škole chodí s tým malým ružovovlasým chlapcom v bielom svetríku.