Pokiaľ obľubujete predošlú harmóniu vládnucu v samostatných vzťahoch Calluma so Samom a Daniela s Jamiem, nie som si istá, či vás nasledujúca kapitola nevyvedie z pokojného duševného rozpoloženia, či nejako nepohorší.
Myslím, že je všetkým jasné, čo nasleduje...
Prajem príjemné čítanie^^
-Samuel-
Ťaživá atmosféra spolu s napätým tichom zahalila kuchyňu, v ktorej sme všetci štyria zarazene sedeli. S Jamiem sme šokovaným pohľadom nepretržite prechádzali z Daniela na Calluma a naspäť.
Daniel, ktorý si zrejme uvedomil, čo povedal, sa pokúsil rýchlo zachrániť situáciu.
„T-to...bolo to už dávno, však Callum? Pred tým než sme vás vôbec poznali!" Vysvetľoval rýchlo, čeliac Jamieho nahnevanej tvári.
Pozrel som na Calluma, očakávajúc, že sa taktiež pokúsi nejako zachrániť situáciu. V tichosti však zotrvával na mieste a strápeným pohľadom zazeral na Daniela s jasným obvinením v očiach.
Chápal som, že sa Daniel len preriekol, no o to bola celá situácia horšia, keďže to zrejme obaja mali v pláne nikdy nezmieniť. Preto som rozumel i hnevu pohrávajúcemu v Jamieho očiach a sám sa snažil nepodľahnúť vlastnej žiarlivosti.
Hlasné zaškrípanie stoličky prerušilo nepríjemné ticho. Jamie náhle vstal a s kamennou tvárou odkráčal z miestnosti. Následne sa ozvalo zabuchnutie dverí na poschodí a my sme ostali v tichosti sedieť na mieste.
Popravde, mal som chuť spraviť to isté. Dúfal som však, že si od Calluma vypočujem nejaké racionálne vysvetlenie či čokoľvek , čo sa chystal použiť na svoju obhajobu.
„Musel si?" Spýtal sa Callum strápene Daniela, ktorý si nešťastne zvieral hlavu v dlaniach.
„Sam," hlesol neisto s kajúcnym pohľadom v očiach. „Bolo to už dávno. Je to minulosť-"
V tichosti som sa postavil, na čo viditeľne spanikáril a skôr než stihol čokoľvek dodať, pokojne som vysvetlil:
„Nejde o to, že sa to stalo. Ide o to, že ste nám to nepovedali."
Bez ďalších slov som odišiel a zamieril do Danielovej spálne, ktorú spolu s Jamiem zdielali. Kráčal som tichou chodbou a v mysli uvažoval nad Danielovými slovami.
Takže v minulosti spolu Callum a Daniel spávali v trojke. Ešte k tomu s rôznymi ľuďmi. Prevažne však dievčatami, keďže si ani jeden neboli istý svojou orientáciou a keďže, priznajme si, tým dvom padali dievčatá vždy pod nohy.
S tichým povzdychom som zaklopal na dvere a po chvíli vstúpil dnu.
„Si v poriadku?" Spýtal som sa opatrne Jamieho ležiaceho na posteli. S pohľadom upretým do stropu len v tichosti prikývol.
„A ty?" Opätoval mi po chvíli otázku, na čo som sa po prvé zamyslel nad tým, ako som sa vôbec cítil.
Bol som v poriadku? Samozrejme, že nie. Bol som sklamaný, keďže sa o tom Callum nikdy pred tým nezmienil. A hoci som si to len nerád priznával...žiarlil som.
Na druhú stranu, možno sa o tom nezmienil, pretože to nepovažoval za niečo dôležité. O niečom takom som však mal právo vedieť. Boli sme predsa zasnúbení, žili spolu pod jednou strechou a zdielali tú istú posteľ.
Ľahol som si k Jamiemu a nasledoval jeho pohľad. Prešlo niekoľko minút, kým sme sa len v tichosti strácali vo vlastných myšlienkach, než napokon Jamie prehovoril:
YOU ARE READING
DIFFERENT
Romance-Dvaja ľudia s úplne rozdielnym životom žijúci v jednom dome- Callum pochádza z jednej z najbohatších rodín v Anglicku. Jeho rodičia mu naplánovali budúcnosť, v ktorej prevezme rodinnú firmu a ožení sa so ženou z taktiež finančne dobre zaistenej ro...