DIFFERENT

- 6 -

-Samuel-

Zobrať si ju? Nezobrať si ju? Hmmm... Pozrel som do peňaženky a následne sa znovu zahľadel na čokoládovú tyčinku v mojej ruke.

Ah, dobre... kašlem na to. 

Nie, že by som si to nemohol dovoliť, len mi to prišlo zbytočné. Radšej si peniaze ušetrím na niečo dôležitejšie ako jedlo. Bez toho ešte pár dní vydržím. 

Ale keď...tá tyčinka vyzerá ták dobre...zaplakal som v duchu a radšej sa v rýchlosti otočil, vyberúc sa k pokladni, pre prípad, že by som si to ešte nebodaj rozmyslel.

Odtrhol som pohľad od nákupného košíka a náhle sa zasekol na známom páre čokoládových očí priamo predo mnou. 

Moje telo zmrzlo v pohybe a myseľ automaticky zvážila, či by som mal zmeniť smer a predstierať, že som ho nespoznal. Keďže by mi to s mojimi hereckými schopnosťami pravdepodobne neprešlo, sťažka som prehltol a pomalým krokom sa vydal vpred.

Na druhú stranu, prečo by som sa mu mal vlastne vyhýbať? Presne. Nič som neurobil. Hovoril som si v duchu, snažiac sa dodať si aspoň trochu sebavedomia.

„Ahoj" Pozdravil ma s priateľským úsmevom na tvári a moja odvaha v okamihu opadla.   

Bože, v hlave som mal hrozný bordel. Ani som nevedel, ako by som sa mu mal odzdraviť. 

 „Ahoj" bolo divné, napriek tomu, že mi povedal, aby som mu nevykal. I keď...možno na to už aj zabudol. Alebo si len robil srandu... 

V duchu som nad sebou len pokrútil hlavou a nakoniec dal radšej na istotu.

„D-Dobrý deň." Odzdravil som sa formálne a v rukách nervózne zvieral nákupný košík. 

„Čo som ti hovoril o tom vykaní?" Spýtal sa, na čo som sa zľakol, že som to už stihol pokaziť, no jeho veselý úsmev ma ihneď upokojil a ja som zároveň pochopil, že vtedy naozaj nežartoval.

Ako som mu však mohol začať zrazu tykať? S jeho postavením mladého pána bol odo mňa natoľko vzdialený a odlišný. Naozaj si to mohol človek ako ja dovoliť?

Len čo ma začal predstavovať chlapcovi vedľa, prestal som premýšľať nad nezmyslami a pohľadom začal nenápadne skúmať jeho kamaráta. 

Daniel - ako som sa dozvedel – mal kratšie čierne vlasy a oči rovnakej tmavej farby. Bol celkom pekný a okuliare mu zvláštnym spôsobom vzhľadovo sedeli. Dokonca by som povedal, že mu ešte pridávali na kráse. Vysoký bol takmer ako Callum. Ale iba takmer.

Daniel však oproti Callumovi pôsobil...zbežne. 

Bol pekný, to áno. No len čo som pozrel naspäť  na Calluma, cítil som všetkých tých motýlikov v brušku, ktorých zdá sa, dokázal vyvolať len on. Stačil jediný pohľad a moje racionálne myslenie bolo fuč.

Gaštanové vlasy, siahajúce po plecia mu lemovali tvár a vytvárali istý rebélský vzhľad, ktorý ešte podtrhovali piercingy v ušiach.

Pri predstave, že by som zaboril prsty do tých hebkých vlasov, prstami prešiel po jeho prekrásnej tvári a perami zablúdil k-

V duchu som sa okamžite prefackal za svoje myšlienky a pokúsil sa zahnať vzrušené brnenie v prstoch. Pohľad som odtrhol od Callumových vlasov a nervózne skusol svoju spodnú peru.

Len čo som získal kontrolu nad svojím rozbúreným telom a zahnal svoje nemieste myšlienky, zamyslel som sa nad tým, prečo som tu Calluma vôbec stretol.