DIFFERENT

- 19 -

-Callum-

„Takže, Shayla toto je Callum, môj syn. Callum toto je Shayla, tvoja snúbenica."

„Ahoj, teší ma." Ozvalo sa tenkým zvonivým hlasom hneď predo mnou, no môj pohľad bol zameraný
na miesto kde stál Sam.

Vyzeral rovnako šokovane ako ja.
V momente kedy sa rozbehol preč
z miestnosti, som sa spamätal
a pokúsil sa normálne uvažovať nad vzniknutou situáciou.

Videl som otcov výhražný pohľad, ktorý ma donútil vložiť svoju stále roztrasenú ruku do ruky oného dievčaťa. S úsmevom na tvári, ruku stisla a potriasla ňou ako sa pri zoznámení patrí.

„Čo sa deje?" Spýtal som sa, nechápavo pozerajúc na rodičov. 

Nemohli to myslieť vážne. Určite si
zo mňa iba robia srandu. To si najali aj nejakú herečku aby ma takto vydesili? Stále sú určite nahnevaný na moje správanie a tak mi to chceli vrátiť. Snúbenica? To není možné. To predsa nemôžu. Je to len vtip. Len vtip.

„Rozmýšľali sme," začal otec, „Je načase aby si dospel. Myslíme si, že manželstvo ti prospeje. Naučí ťa zodpovednosti a pripraví na život."

„No povedz, není Shayla nádherné dievča?" Ozvala sa matka chytiac, ako sa zdá tak Shaylu, za plecia vymeniac si s ňou úsmev, zatiaľ čo ja som sa snažil pobrať otcove slová.

Robí si srandu. Určite si robí srandu. Kľud Callum. Je to určite iba vtip!

„Otec viem, že sme sa pohádali ale toto predsa robiť nemusíš." Povedal som a započul zúfalý tón v mojom hlase, ktorý vydesil aj mňa samého.

„Oh nie, nemá to nič spoločné s našou hádkou. Na to zabudneme, dobre?" Široký úsmev na tvári spolu s potľapkaním po pleci aj s jeho milým tónom v hlase sa mohlo zdať ako milé otcovské gesto, no to všetko na mňa pôsobilo jedine falošným dojmom.

Zabudnúť na to? Mám zabudnúť na to ako si mi povedal, že si ma nikdy nechcel a som omyl tvojho života? Ale jasné oci, tak prečo nie. Prebehlo mi silným sarkastickým tónom v hlave.

„Pozri, Shayla je z výbornej rodiny, ktorá vlastní jednu z najväčších spoločností. Je v rovnakom veku ako ty a už teraz vlastní 15 percent akcií z firmy. Som si istý, že by ti mohla pomôcť. Však Shayla?" Povedal otec, stojac hneď vedľa mňa s pohľadom upretým na ňu.

Ak aj niečo povedať chcela, k slovu sa nedostala keďže matka pokračovala natešene ihneď ďalej:„Tak a keďže o mesiac je svadba, bolo by dobré ak by ste sa do vtedy trochu spoznali."

Svadba? O mesiac?? Čo do pekla...

„Poď pomôžem ti s kuframi." Skoro ma porazilo keď som si všimol niekoľkých kufrov a tašiek položených vedľa bieleho gauču.

„Č-čo je toto??" Vyšlo zo mňa priškrtene s neskrývanou panikou.

„No, chceli sme aby ste sa stihli spoznať tak sme Shayle a jej rodičom rovno navrhli aby sa k nám nasťahovala. Zatiaľ bude v jednej z hosťovských izieb." Povedala matka akoby sa nič nedialo a celá táto situácia bola úplne normálna. 

„Poďme nech sa stihneš ešte zabývať. Predsa len je neskoro, keďže niekto tu prišiel domou až uprostred noci." Zazrela na mňa matka pri čom služobníctvo, ktoré iba nedávno prišlo, začalo brať všetku batožinu hore schodmi.

Než som sa nazdal, Shayla aj s matkou kráčali preč, zatiaľ čo ja som ostal sám s otcom stojac uprostred veľkej haly.

„Nezahanbi našu rodinu Callum. Dúfam, že sa konečne vydáš správnym smerom." Poznamenal otec a opustil miestnosť skôr než som stihol čokoľvek povedať, čo by sa mi pravdepodobne aj tak nepodarilo pri zovretí v mojom hrdle.