DIFFERENT

- 18 -

-Samuel-

Vonku sa pomaly ochladzovalo, dni ubiehali a puto, ktoré sa vytvorilo medzi mnou a Callumom sa každým dňom utužovalo. Alebo aspoň taký som z toho mal pocit.

Od toho dňa...alebo skôr noci, ubehol už nejaký čas, ktorý sme po väčšine trávili spolu. Callum chodil do školy a ja som zatiaľ pracoval, no večery sme si nechávali pre seba.

Po tom čo som sa večer najedol a všetko doupratoval, vyparil som sa do jeho izby alebo ma našiel on a zdrhli sme spolu. Nakoniec sme väčšinou skončili uňho pri nejakom filme zakrytí dekami na jeho pohodlnej posteli.

Taktiež mi už nerobil problém môj neustále hlučný žalúdok, keďže Callum skutočne išiel za pani Simonsnovou. Od vtedy dostávam porciu ako každý iný zamestnanec iba s menším prídavkom hnusných pohľadov naviac.

A keďže vonku bola už skutočne znateľná zmena teploty a steny mojej izby nerobili žiadny problém chladnému vzduchu prejsť dnu, trávil som noci v Callumovom hrejivom objatí uňho v izbe.

Všetko bolo proste dokonalé. Až príliš.

Je pravda, že zo začiatku po onej noci som sa dosť bál a strávil nejaký čas v depresívnych myšlienkach vo vedomí, že teraz keď sme sa spolu vyspali so mnou nebude chcieť mať už nič viac spoločné, no našťastie ma ešte v ten deň po jeho neskoršom príchode zo školy hneď tohto pocitu zbavil.

Síce sme spolu nechodili, no cítil som sa dobre. Viac ako by som si zaslúžil. Od tej noci sa nič také neopakovalo. Bolo to len ja, Callum a pocity, ktoré som hádam nikdy nepociťoval.

„Sam?" vyrušil ma ten nádherný hlboký hlas zo zamyslenia.

Pootočil som hlavu ku Callumovi ku ktorému som sa celý čas túlil a usmial sa naňho.

„Tak som uvažoval...čo keby sme niekam zašli?" Iskričky v jeho očiach sa nedali prehliadnuť. Trochu ma prekvapilo, že chce takto večer niekam ísť no nebol som ani veľmi proti.

„Kam by si chcel ísť o takomto čase?" Povedal som pri tom ako som sa vystrel a trochu si ponaťahoval stuhnuté svaly z toľkého sedenia.

„Niečo už vymyslíme cestou. Poď."

„Hneď??" Vyvalil som oči keď sa postavil a začal na seba navliekať mikinu.

„Kedy inokedy?" Usmial sa na mňa a hneď na to starostlivo pokračoval: „Máš niečo teplé na seba?"

Miloval som keď riešil také maličkosti ako moje pohodlie. Až príliš rýchlo som si zvykal na také opatrné zaobchádzanie a v duchu sa za to karhal. Vedel som, že to není nič dobré priľnúť na niekoho. Potrebujem sa o seba dokázať postarať sám.

„Mám tu iba tričká a jedno s dlhým rukávom, ktoré mám teraz na sebe." Povedal som potichu keďže na mňa stále spýtavo pozeral. Nechcelo sa mi ísť do toho chladného počasia len takto, no mikinu ani bundu som nevlastnil tak som iba pokrčil plecami.

„Na, obleč si zatiaľ toto." Povedal a podal mi mikinu, ktorú zobral z jeho šatníka vo vedľajšej miestnosti.

Voči tomu som nemal žiadne námietky i keď by som si niečo také dovoliť nemal. No mikina v mojich rukách bola až príliš lákavá tým, že patrila Callumovi a tak som neváhal a obliekol si ju.

To že mi bola o dosť väčšia ma prekvapovať ani nemalo pri porovnaní nás dvoch. Rukávy mi plantali až niekde pri stehnách no ani pri najmenšom mi to nevadilo.

Chvíľu pozeral do mobilu a následne z ničoho nič prehlásil: „Dobre, ak pôjdeme hneď teraz,nemali by sme na nikoho naraziť."

„Ako si tým môžeš byť taký istý?" Nechápal som a kráčal za ním ku dverám. Náhle sa predo mnou objavila obrazovka jeho mobilu a mne padla sánka pri pohľade na miestnosti, ktoré mi boli ihneď známe.