Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

43. kapitola

„Teba šikanujú?" pozrela som na neho šokovane a on sa začal smiať „Prečo sa smeješ?"

„Iný by sa ma opýtal na štipendium, ale ty si sa ma opýtala či ma šikanujú. Nie si ako ostatné bohaté decká z tej školy" usmial sa na mňa.

„Nie, ja som výnimočná" použila som slová, ktoré mi vždy hovorili rodičia alebo kamaráti.

„Áno, si výnimočná" zahľadela som sa mu do očí. Mal ich naozaj krásne hnedé, skoro do čierna.

„Nie som výnimočná. To si len ľudia myslia" zahryzla som si do pery.

„Ale si, aj keď o tom sama nevieš" usmial sa. Pozerali sme si navzájom do očí keď mu zazvonil mobil. Vytiahol ho z vrecka nohavíc a zdvihol.

„Yes? .... To musíš otravovať práve teraz? .... Milé od teba .... To je až také dôležité? ... Okey už som na ceste" zložil.

„Musíš už ísť?" pozrela som na neho skleslo.

„Musím, ale ešte sa stretneme" usmial sa a odišiel. Ostala som sedieť v kuchyni a rozmýšľala nad svojím prvým dňom v škole. Nebolo to až také hrozné, naopak bolo to až nad moje očakávania, pomyslela som si.

Pozrela som na kopu tých papierov a poznámok čo som dnes dostala a rozhodla sa ísť učiť. Schmatla som ich do ruky a odkráčala hore do izby. Dvere som nechala otvorené aby som počula keby niekto prišiel. Pozrela som na tú kopu „Asi sa najprv osprchujem" povedala som si nahlas a tak som aj spravila. Vyzliekla som si všetky veci a vošla do sprchy. Len som sa rýchlo opláchla a obliekla si niečo pohodlné. Zobrala som papiere s poznámkami a hodila ich na zem. Sadla som si k nim a pretriedila si čo k čomu patrí. Keď som to mala konečne hotové pustila som sa do učenia. Neviem ako dlho som sa učila, bola som v tom taká zabraná, že som ani nepočula kedy prišli domov mamka s ockom a s Taylorom.

Prekvapene som pozrela na hodinky, bolo osem. Pozrela som na dvere, tie boli zatvorené. Všetko som tam nechala a vyšla som z izby. Zišla som dole schodmi, všetkých som našla ako pozerajú televízor.

„Ahojte" usmiala som sa na nich.

„Ahoj slniečko. Tak čo, ako dopadol prvý deň?" usmiala sa na mňa mamka a potľapkala voľné miesto na pohovke.

„Nad moje očakávania" zasmiala som sa a pritúlila sa k nej.

„Áno? A spoznala si aj niekoho?" dobre ma poznala.

„Spoznala" zasmiala som sa tajomne.

„A to nám ani nepovieš, že koho?" pozrel na mňa už aj ocko.

„Chlapca" vyplazila som im jazyk.

„Schovaj ten jazyk Lola" zasmial sa ocko.

„Ako sa volá?" vyzvedal Taylor.

„Ben" usmiala som sa.

„Jedného Bena máme v škole a je to strašný debil. Myslí si o sebe, že je majster sveta" rozhorčoval sa Taylor.

„Tento Ben taký nie je, je naozaj veľmi milý" zasmiala som sa.

„Odkiaľ je?" opýtala sa ma mamka.

„A koľko má rokov?" začal sa vypytovať aj ocko.

„A má ťa rád?" zapojil sa aj Taylor. Všetci sme na neho pozreli „No čo? Chcem to vedieť"

„Je z Casablanci, myslím, že je o rok starší ako ja a asi ma bude mať rád keď ma pozval von" zaškerila som sa a odpovedala na všetky otázky.